rokmi, pochvaľujú.
"Vyšli sme v ústrety zákazníkom a umožňujeme všetkým kategóriám cestovať tak, aby vedeli, za čo si zaplatia. Tento systém je podľa môjho názoru spravodlivý a reálne odráža potreby cestujúcich. Tí majú pocit, že zaplatili skutočne len za službu, ktorú skutočne dostali," hovorí riaditeľ rezortu prevádzky a techniky Dopravného podniku Bratislavy Ing. Bronislav Weigl.
Naproti tomu v Košiciach je úplne jedno, či cestujete jednu, alebo desať zastávok, stále zaplatíte dvanásť korún. Samozrejme, ako človek nemá mesačník.
"My sa tomu nebránime. Máme problém s ekonomikou, pretože ten systém, ktorý by sme chceli zaviesť, je veľmi drahý. Predstavenstvo ma zaviazalo úlohou, aby som pripravil verejnú súťaž na zavedenia odbavovacieho systému. V budúcom roku by sa mohol začať realizovať aj tento projekt, kde nadviažeme na skúsenosti z Bratislavy. Trocha sme sa zdržali, máme úzku spoluprácu s vysokými školami, ktoré mali zaviesť systém na báze študentského preukazu. Dozvedeli sme sa ale, že Technická univerzita chce nakoniec tieto veci robiť iným systémom, tak už nebudeme čakať," kontruje dopravný riaditeľ Dopravného podniku mesta Košíc Bc. Štefan Dutko.
Električkový vozový park používaný DPMK pochádza z Českej republiky. Sú však aj dopravné podniky, hlavne v Čechách, ktoré majú električky najmodernejšie.
"Samozrejme, existujú aj moderné vozy, napríklad Škoda Plzeň vyrába nízkopodlažnú električku, ale tu sa cena odhaduje na 50 miliónov korún. Samozrejme, sú tam už nové komponenty, ktoré zabezpečujú maximálnu bezpečnosť prevádzky nielen pre vodiča, ale aj verejnosť. Finančne v momentálnej situácii to mestá, ani štát, pokiaľ ide o dotácie, neutiahnu. Možno sa niekedy nájdu peniaze, aby sa kúpili aspoň dva kusy. Súčasná tendencia je ale modernizovať a tento smer razia i v Poľsku, či v Chorvátsku," dozvedáme sa od JUDr. Martina Jerguša zo združenia dopravcov Slovenska. Ako dodáva, električka má životnosť dvadsať rokov a každý dopravca minimálne raz túto životnosť predlžuje generálnou opravou a modernizáciou.
"Je to nižšia investícia. Mal som možnosť navštíviť medzinárodný veľtrh koľajovej techniky a technológie v Berlíne, kde vystavovali električky ktoré sú absolútne moderné, tie ale stáli okolo 80 miliónov. Avšak, vo vyspelých krajinách, Francúzku, či Nemecku, sa tiež nejde cestou úplnej obmeny vozového parku."
Veľa sa hovorí o skutočnosti, že štát stopne dopravcom dotácie... "V procese plánovanej cesty bez dotácií zo štátneho rozpočtu združenie oficiálne oslovilo predsedu vlády i ministrov. Pokiaľ by dotácia nebola pre Dopravné podniky v roku 2004 realizovaná, môžeme povedať, že cena cestovného lístka by sa musela vyšplhať na oficiálnu európsku úroveň v porovnaní jeden lístok = cena litra nafty. To je momentálne v Európskej únii bežné. Je pravdou, že zásady štátnej dopravnej politiky liberalizujú podmienky pre dopravcov. Ale
všetko je závislé od ekonomickej sily občanov a v mnohých mestách by problém skončil tým, že by ľudia nakupovali radšej autá. V nejednom meste by doprava zastala. Zatiaľ je rozhodnuté, že na budúci rok dotácie zo štátneho rozpočtu ostávajú, do akej miery sa upravia pravidlá ich využitia, to nevieme. Ak nebudú dotácie, ľudia to neutiahnú," dozvedeli sme sa od M. Jerguša.
Podľa B. Weigla v európskych mestách sa jednorázový lístok predáva za 1,3 - 1,5 eura. "Pri takejto výške cestovného majú tieto dopravné podniky podstatne vyššiu dotáciu. V zahraničí sa cestujúci na doprave podieľajú 25%, u nás to je však až 50% účasť. Je tam iný prístup štátnej politiky, tam sa bojuje za cestujúceho. Razia cestu vytiahnuť ľudí z osobných áut. Žiaľ, u nás je opak, čo bude za niekoľko rokov, na to radšej nemyslím. Namiesto toho, aby si komunálni politici uvedomili, že sa sa nechceme dostať do situácie, aby sme upchali mestá, my ideme zase cestou, najprv niečo zrušiť, potom sa trhať za vlasy a potom to zriaďovať," uviedol B. Weigl.
Oveľa závažnejším problémom je infraštruktúra koľajovej dopravy, čiže tratí. "Na Slovensku nie sú trate reálne vo vyhovujúcom stave. Každý dopravný podnik sa snaží svoje siete opraviť tak, aby vyhovovali normám. Tak aby neprišlo k tomu, žeby Štátny dráhový úrad zakázal prevádzku. Každý dopravný podnik má so správou tratí problémy a v neposlednej miere vieme koľko sa nakoniec za obdobie od nežnej revolúcie investovalo do koľajových tratí. Pohybuje sa to na nule. Ak sa aj niečo urobilo, išlo o trolejbusy, peniaze na výstavbu tratí nie sú. Je potrebné aby si sadli odborníci a zvážili možnosti. Vedenie mesta by sa malo jasne rozhodnúť, akou cestou dopravnej infraštruktúry sa uberať. Je skutočne zarážajúce, keď pomer, ktorý sme mali 70:30 v prospech mestskej hromadnej dopravy sa začína vyrovnávať. Nie som zástancom neustáleho zvyšovania cien. Pokiaľ sa zvyšuje cestovné, dopravcom sa tržby znižujú. To je realita," dodal M. Jerguš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
