svojim mladým bandom nemohol na pódiu GeS-ka chýbať ani tento rok. Po úspešnom koncerte a prídavkoch, ktoré si natrieskaná sála vydupala, sme si s Petrom sadli na kus reči.
Ako sa vám u nás hralo?
"Ďakujem pekne, dobre, len som dnes dosť vyrevaný, keďže sme včera hrali v Komárne. Koncert tam, sa predĺžil na dve a pol hodiny, čo si odniesli moje hlasivky. No čo už, prehnal som to a tak moja dnešná kondička nebola taká, akú by som si predstavoval, dúfam že to diváci nezistili."
Za tie roky nemáte ešte nejaký zaručený recept na rýchlu hlasivkovú regeneráciu?
"Rýchlo sa nedá. Nič."
Ste patrónom košického Medzinárodného jazzového festivalu od jeho začiatku. Napriek tomu, že spoluorganizujete i jazzové dni v Bratislave, nechýbate takmer na žiadnom ročníku v Košiciach. Čo to pre vás znamená?
"Ja to dávam na jednu úroveň. Samozrejme, Bratislava je väčšia, má to tam dlhšiu tradíciu, tamojšie jazzové dni sú ako moje dieťa. Som však veľmi rád, keď môžem pomôcť aj inde, jeden takýto festival organizujem napríklad i v Čechách. Beriem to ako rozširovanie teritória pre túto hudbu, a tým aj priestoru pre seba. Keď sa ľudia naučia džez počúvať, potom si aj ja môžem častejšie zaspievať. V Košiciach už máme deviaty, v Prešove dokonca desiaty ročník "džezáku" a to je úžasné, poslucháčska základňa sa nám rozrastá, čo viac si môžeme priať?"
Vidíte v mladých svojich nasledovníkov?
"No ja v to dúfam. Verím, že sa po takýchto stimuloch chopia hudobných nástrojov a začnú hrať takúto hudbu. Mojim zámerom je im svojim vystúpením spôsobiť šok, v tom pozitívnom slova zmysle. Aspoň ja som po dobrom koncerte vždy utekal domov cvičiť s obrovskou chuťou do práce. Človek sa učí celý život a ja evidujem takýchto učenlivých mladých muzikantov aj tuto na východe. Aj keď vždy treba počítať s veľkým odpadom. Z desiatich mladých vydrží možno jeden, ktorý to bude robiť celý život. Je to ťažký džob. Neprichádza ani sláva ani peniaze, len dobrý pocit zo sebarealizácie."
Necítili ste pri nahrávaní svojej poslednej platne Beatles in Blue(s) na pleciach priveľkú zodpovednosť, že ste sa podujali nanovo zaranžovať repertoár takej legendy akou sú Beatles?
"Áno, ten pocit tam určite bol, ale toho sa treba rýchlo zbaviť a pristupovať k tým skladbám ako k hudobnému materiálu, ktorý sa dá hrať. Džez je interpretačné umenie, kde nie je dôležité čo sa hrá, ale ako sa to hrá. Či si zoberiem maďarské ľudovky, alebo repertoár inej známej kapely a prerobím ich do džezového šatu, ide len o to, aby mal človek dostatočný náboj a nadhľad nad vecou. To mu pomôže vytvoriť dielo, s ktorým je on sám spokojný. A to je prvý predpoklad k tomu, aby bol spokojný aj niekto iný."
Váš syn Peter muzikantsky rastie, začína byť vyhľadávaným klávesákom. Necháte si od neho aj poradiť, alebo je to ešte stále vaša výsada?
"Určite, ja si nechám poradiť od každého a od syna zvlášť. My muzikanti musíme medzi sebou neprestajne komunikovať a hovoriť si veci, ktoré nás posúvajú. Človek často nepríde na všetko, čo robí zle, od toho sú tí druhí. S Petrom dokonca hrávame spoločné koncerty, pomáhal mi spoluprodukovať moju poslednú platňu, komponuje so mnou nové pesničky, náš vzťah, čo sa muziky týka, je úplne rovnocenný."
Momentálne prežívame jeseň, dni sa skracujú, čakajú nás dlhé zimné večery, ako stvorené na tvorbu. Inšpiruje vás melanchólia tohto obdobia?
"Mám rád jeseň, je krásna, vnímam ju ako príjemné obdobie. Na druhej strane, pre muzikantov je výsostne pracovná. Džezový život na Slovensku vrcholí práve na jeseň. Je tu strašne veľa festivalov, množstvo koncertov. Toho roku chystám s mojou pražskou formáciou Blues Band, s ktorou som nahral svoju prvú platňu pred dvadsiatimi rokmi, spoločné vystúpenia u nás i v Čechách. Pracovný kalendár mám nabitý až do Vianoc. Nemám čas užívať si osobitosti tohto ročného obdobia, ale ak môžem vždy rád vypadnem do miešaných, listnatých lesov, kde sa to farbami len tak hemží."
Stihli ste si "nadrobiť" relax aspoň cez leto?
"Ale áno, mal som celkom voľno, dokonca som bol aj s rodinou. Dva týždne pri mori. Odpočinul som si dostatočne, teraz som pripravený hrať, čakajú ma koncerty a už sa teším na nový rok, kedy zase začnem komponovať nové skladby."
Blíži sa vyhodnotenie ankety Zlatý slávik, čakáte niečo prevratné?
"Nie, nie, Slávik je myslím mimo mňa. Ak sa tam umiestnim, bola by to dobrá správa, že ma nejaký ľudia registrujú, ale na skutočné umiestnenie tam neašpirujem."
Takže na čo sa najbližšie tešíte?
"Na svetové hviezdy, ktoré sa nám podarilo dotiahnuť na Bratislavské jazzové dni, ktoré vypuknú o dva týždne. Čaká ma i koncert v Maďarsku, kde mi vychádza Beatles-platňa, tú tam súčasne pokrstíme. No a v novembri odchádzam hrať na jeden festival do Nemecka. Bude to pestré."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári