Štefanovi N. z Nižnej Myšle. Súd ho uznal vinným z trestných činov
všeobecného ohrozenia a poškodzovania cudzej veci. Dopustil sa ich v spolupáchateľstve s Petrom Zeleňákom a Gabrielou Škriniarovou. Uvedená dvojica Klatovčanov sa dlhý čas úspešne vyhýbala pojednávaniu, a tak ich predsedníčka senátu vylúčila na samostatné konanie. Ešte donedávna bol ich pobyt polícii neznámy. Dnes je už zrejmé, že dovolenkovali na Malte, odkiaľ prileteli do Prahy, ale už bez 9-ročnej v minulosti adoptovanej dcéry, ktorú tam zámerne nechali. Po obidvoch pátra Interpol a ich dolapenie je otázkou krátkeho času.
Pre pripomenutie uvedieme, že ku skutkom, ktorých sa malo dopustiť trio obžalovaných, sa udiali v apríli a máji lanského roka. Išlo o podpálenie dverí na dvoch bytoch v bloku na Letnej ulici v Košiciach a jedného auta. Z vyšetrovania vyplynulo, že Peter N., najmladší spomedzi obžalovaných, konal na príkaz svojich komplicov.
"Petra Z. poznám asi dva roky. Niekedy v apríli lanského roka sme sa stretli pred hotelom Slovan a on mi povedal, že chce, aby som podpálil dvere nejakému Sülimu, čo má byt v bloku na Letnej ulici v Košiciach, ale jeho číslo si už nepamätám. Povedal mi aj to, že ide o byt, v ktorom predtým bývala Gabriela Š., ktorá s ním vtedy žila. Za podpálenie dverí mi sľúbil 1500 korún. Ja som s tým súhlasil a on mi dal ako preddavok 500 korún. Rozišli sme sa bez toho, aby sme sa dohodli na presnom termíne, kedy to urobím..." vypovedal pred vyšetrovateľom Štefan. Z jeho rozprávania vyplynulo, že o dva dni neskôr, t. j. 18. apríla , sa ráno vybral do Košíc. Cestou na Letnú ulicu sa zastavil v OD Merkúr a kúpil pol litra syntetického riedidla S 6000. Potom šiel podľa Petrových inštrukcií do bloku na Letnej ulici č. 20. Vyšiel na druhé poschodie a z igelitovej tašky vytiahol zelenú fľašu s riedidlom. Otvoril ju a potom najprv polial vchodové dvere bytu, ktorý v minulosti obývala Gabriela.
"Riedidlo som vylieval do stredu dverí tak, aby stekalo dole nimi, tak isto som postupoval aj pri oblievaní dverí oproti tohto bytu. Na jedny i druhé dvere som vylial len asi deci riedidla, lebo podľa dohody s Petrom som ich mal len opáliť. A to tak, aby na nich boli čierne šmuhy po horení. Potom som ich zospodu podpálil. Použil som na to modrý plastový zapaľovač. Riedidlo sa hneď chytilo, keď som videl, že horia jedny i druhé dvere, šiel som preč a fľašu so zvyškom riedidla som zobral so sebou," vypovedal Štefan.
Ďalej uviedol, že po odchode z bloku sa odviezol autobusom do centra mesta a odtiaľ na Sídlisko KVP. Tam z telefónnej búdky zavolal na mobil Petrovi a oznámil mu, že robotu, na ktorej sa dohodli, urobil. Dohodli sa, že za ním príde na KVP do espressa a o pol hodinu neskôr tam bol Peter ako na koni. Odovzdal mu zvyšok odmeny, teda, tisícku a potom sa rozišli. Štefan zdôraznil, že až na druhý deň sa dočítal v novinách, že majiteľkou jedného z bytov, ktorých dvere podpálil, je dcéra starostu Süliho. Asi o tri týždne neskôr mu Peter opäť telefonoval, aby šiel do baru Bianka, že ho tam vyzdvihne Gabriela Škriniarová, vodička strieborného vozidla značky VW Passat.
"Nasadol som do vozidla a ona mi povedala, že treba podpáliť jedno auto na Terase, že za to dostanem 2000 korún. Ja som súhlasil, že to urobím, preto sme išli spolu na Sídlisko KVP, kde som na čerpacej stanici kúpil za svoje peniaze do jeden a pollitrovej plastovej fľaše benzín. Odtiaľ sme šli do reštaurácie, kde som vypil jedno pivo a asi o jednej hodine v noci ma odviezla na Terasu. Na ulici oproti Bielemu domu mi ukázala auto, ktoré mám podpáliť a odišla s autom na parkovisko. Ja som šiel k autu, bol to biely fiat, a na pravých zadných dverách som rozbil sklo kladivom, ktoré som si priniesol. Otvoril som dvere a polial predné aj zadné sedadlá benzínom. Zvyšok som vylial dovnútra auta. Zavrel som zadné dvere a cez rozbité sklo som hodil dnu zapálenú papierovú vreckovku..." opísal priebeh druhého podpaľačského rituálu Štefan.
Dodal, že keď auto začalo horieť, utekal preč. Nasadol do auta Gabriely a tá ho odviezla k sebe do Nižného Klátova. Tam sa umyl a ona mu dala tisícku. Druhú polovicu odmeny dostal nasledujúci deň od Petra.
Napriek tomu, že na uvedených výpovediach Štefan zotrval aj pred súdom, v máji krátko pred vynesením rozsudku uviedol nasledovné: "Ja som sa priznal len k podpáleniu auta, ale nie k podpáleniu dverí bytu. Tie mi automaticky prišili kriminalisti. Tvrdili, že som urobil aj to. Robili na mňa psychický nátlak, preto som sa priznal aj k tomu, čo som neurobil," presviedčal predsedníčku senátu Štefan. Tú jeho zmenená výpoveď poriadne prekvapila, keďže sa s ňou vytasil dva roky po spáchaní skutkov, ku ktorým sa bez vykrúcania nielen priznal, ale ich aj podrobne krok po kroku opísal.
"Jeho obrana je vymyslená. Je to absolútny nezmysel. Zapísal som len to, čo vypovedal, a bolo toho ešte aj viac, pretože hovoril aj o veciach, ktoré sa ešte len mali stať," tvrdili kriminalisti, ktorí predstúpili pred súd. Okrem toho uviedli, že skôr ako Štefan, bola vypočutá Gabriela Škriniarová a to, čo uviedla, korešpondovalo s tým, čo vypovedal on. Vyšetrovateľ, ktorý mu vzniesol obvinenie, zdôraznil, že zo spisu, ktorý priniesol, aby si to mohla sudkyňa preveriť, je zrejmé, že Štefan vypovedal v prítomnosti svojho obhajcu. Zápisnicu o výsluchu podpísal bez akýchkoľvek námietok.
Alibi na kritický čas, keď došlo k podpáleniu dverí, potvrdili Štefanovi jeho príbuzní, s ktorými mal pracovať pri rekonštrukcii domu. Ich výpovede vyhodnotil senát ako účelové, resp. snahu pomôcť obžalovanému. Ako konštatovala sudkyňa, "len skutočný páchateľ mohol tak detailne opísať, ako postupoval pri podpálení dverí..." Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
