a bielej košeli. Vzhľad 28-ročného Bratislavčana Ľuboša Z. napovedal, že prichádza z domáceho prostredia, nie z väzby. Tú, ako sme sa dozvedeli, opustil po takmer dvojročnom pobyte zhruba pred tromi mesiacmi. Súkromný podnikateľ sa pred súdom zodpovedal z trestného činu vraždy Albánca Fadila Pasjača v súbehu s trestnými činmi nedovoleného ozbrojovania, výtržníctva a poškodzovania cudzej veci.

Podľa obžaloby prokurátora sa mal uvedených činov dopustiť 11. februára 2000. Zamaskovaný čiernym šálom, previazaným cez nos a ústa a tzv. "budajkou" nasadenou hlboko do čela, striehol pred vchodmi blokov č. 26 a 28 na Budapeštianskej ulici v Košiciach na Fadila s tým, že ho usmrtí. Keď okolo 11. hodiny Albánec nastúpil do vozidla Opel Vectra a začal cúvať z parkoviska na cestu, strelec ho zo vzdialenosti asi 9 metrov zasiahol cez pravú prednú časť vozidla. Po tom, čo zranený vystúpil z auta, pištoľník, ktorý vyprázdnil celý osemkomorový zásobník, medzitým odbehol do podchodu, odhodil ho tam a zasunul do nelegálne držanej pištole zn. ČZ vzor 52 kalibru 7,62 mm, nový. Behom sa vrátil na pôvodné miesto a na potácajúceho sa Fadila, ktorý sa nachádzal pri ľavých predných dverách vozidla, vystrelil ešte aspoň dvakrát a zasiahol ho do hlavy, hrudníka a brucha...

Pištoľník sa pomalým krokom stratil v podchode medzi blokmi. Vydal sa smerom k parkovisku pri zdravotnom stredisku, kde do jedného z kontajnerov na odpadky odhodil zbraň, z ktorej krátko predtým strieľal. Potom sa k nemu pripojil nejaký muž, s ktorým nastúpili do vozidla zn. Ford Escort s nezisteným evidenčným číslom a zdúchli nevedno kam. Fadil útok neprežil. Utrpel zranenia pre život dôležitých orgánov, konkrétne mozgu, srdca a pečene, v dôsledku ktorých došlo k ich zlyhaniu a následne aj k jeho smrti.

"Vypovedal som už viackrát, využívam svoje právo na pojednávaní nevypovedať," vyhlásil po prečítaní obžaloby Ľuboš Z.

Zdôraznil pritom, že trvá na výpovediach, ktoré urobil v prípravnom konaní. Z ich čítania vyplynulo, že vinu, za skutky, z ktorých je obžalovaný, jednoznačne popiera s tým, že v inkriminovanom čase v Košiciach vôbec nebol.

"V tom čase som mal zdravotné problémy, ktoré trvali niekoľko dní a súviseli so zápalom bedrového kĺbu. Kvôli bolestiam som musel vyhľadať lekára. V čase od 8. do 12. februára 2000 som prespával u svojho známeho Mareka O. Jedenásteho februára sa môj stav natoľko zlepšil, že som sa mohol zúčastniť osláv narodenín mojich dvoch priateľov, ktoré sa konali v reštaurácii Skleník v BratislaveDúbravke. Prišiel som tam okolo obeda a odišiel som odtiaľ až ráno," uviedol pred vyšetrovateľom Ľuboš Z. s tým, že uviedol asi 8 svedkov, ktorí ho na narodeninovej párty videli a mohli potvrdiť, že tam bol s nimi až do rána.

Na otázku vyšetrovateľa, ako je teda možné, že na jednom zo zásobníkov do pištole, použitom pri streľbe na Fadila, sa našla jeho pachová stopa, uviedol: "Musí to byť omyl!"

Po obžalovanom dostal slovo majiteľ rozstrieľaného vozidla Opel Vectra, za volant ktorého si v kritický deň sadol Fadil. Ing. Artúr B. uviedol, že uvedené vozidlo kúpil formou lízingu a Fadilovi, s ktorým sa poznal a kamarátil asi 7 rokov, ho požičal. Dohodli sa, že splácanie mesačných lízingových splátok prevedie na neho.

"V to dopoludnie sme mali dohodnuté stretnutie v kaviarni na sídlisku, kde býval. Keď nechodil, zavolal som mu na mobil a on sa ospravedlnil, že bude meškať. Chvíľu sme sa ešte bavili o zubárovi, ku ktorému som sa chystal. Povedal, že musí ísť aj on, ale že sa bojí... Čakal som ďalších 20 - 30 minút a potom som sa rozhodol, že zájdem za ním do bytu, ktorý bol vzdialený len asi 100 metrov od kaviarne. Prešiel som pár krokov a už som videl sanitku, policajtov, aj svoje auto, dozvedel som sa, že niekoho zastrelili...," uviedol svedok.

Na otázku, či nebohému dlhoval peniaze alebo marky, priznal, že áno, ale vzápätí dodal, že svoj dlh vyrovnal. Dodal, že chodili hrať do kasína a podľa potreby si peniaze navzájom požičiavali.

Hororové spomienky na smrť Fadila má jeho manželka Besa. Tá totiž videla jeho vraždu akoby v priamom prenose. Z výpovede vdovy pred vyšetrovateľom vyplynulo, že krátko po tom, čo pred 11. hodinou odišiel z bytu, začula dva výstrely.

"Pribehla som k oknu a pozrela, čo sa robí. Na parkovisku oproti bytu som videla auto, na ktorom bolo rozbité okienko. Pri ňom stál, viacmenej sa kymácal, manžel. Videla som, že krváca. Na pravej strane tváre mal dierku... Pozeral, akoby niečo ukazoval smerom ku mne... Utekala som dole k autu, streľba pokračovala, manžel ležal na zemi, videla som na jeho hlave otvory... Snažila som sa ho chrániť vlastným telom... Keď streľba ustala, prišla nejaká pani a skúšala mu pulz...," opísala tragický skon manžela Besa P. Podľa jej opisu strelcom bol chudší muž strednej postavy...

Krátko po tragédii sa vdova spolu s deťmi odsťahovala domov do kosovskej Prištiny. Na Slovensku ju zastupuje opatrovateľka, ktorú jej ustanovil súd. Pani Besa spolu s otcom nebohého manžela poslali minulý piatok na Krajskú prokuratúru fax, v ktorom žiadajú informácie o stave konania a oboznámenie s dátumom pojednávania. Ona i jej svokor prejavii vôľu sa ho zúčastniť.

V "rečnisku" sa vystriedali aj dve učiteľky z Materskej školy na Budapeštianskej ulici a jeden chodec, ktorí boli v čase hvízdania guliek, čo usmrtili Fadila, v blízkosti miesta činu.

"Cestou do práce som začula dva výstrely. Najprv som si myslela, že ide o petardy, s ktorými sa hrajú deti. To, že sa deje niečo vážne som si uvedomila, keď sa na druhom poschodí bloku na Budapeštianskej ulici otvorilo okno a nejaká pani kričala Fadil... Prišla som bližšie a videla som muža, ktorý strieľal na auto striebornej metalízy. Stál pri podchode, v ruke mal pištoľ, potom sa rozbehol a zmizol, no vzápätí sa vrátil a ďalej strieľal na pána, ktorý bol sklonený pri aute a neskôr už ležal...," opísala dianie na ulici Magdaléna T.

Na otázku, či si okrem pištole všimla na rukách strelca aj niečo iné, uviedla, že mal určite rukavice, aspoň, že sa jej zdá, že ich mal. Ona, i jej kolegyňa Valéria K., zhodne opísali oblečenie strieľajúceho muža, aj to, že bol stredne vysoký. Podľa svedkýň mohol mať okolo 170 cm, čo je v porovnaní s výškou obžalovaného 183 cm dosť málo.

"Mal atletickú postavu, bol veľmi čiperný, jednal rýchlo, všetko to trvalo len chvíľu... Bolo to vtedy hrozné, deti práve obedovali, báli sa, keď počuli streľbu," vypovedala Valéria K.

S vrahom sa stretol bez toho, aby o tom vedel, aj Martin M. Prebehol okolo neho a potom začul buchnutie do kontajnera. Neskôr sa dozvedel, že tam policajti našli odhodenú pištoľ. Dnes pojednávanie pokračuje výsluchom ďalších svedkov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári