sídlila Ing. Jana Koniarová (na snímke) z Geodézie Žilina a. s., ktorá tam spracovávala Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území Ťahanovce a Nové Ťahanovce (sídlisko) v zmysle zákona 180/1995 Zbierky zákonov.
"Ide o to, že celá pozemková kniha sa nahráva do počítača, spresňujú sa výmery, doplňujú sa rodné čísla, adresy. Ľudia vydokladujú svoje vlastníctvo pozemku výpismi z pozemkovej knihy, dedičskými rozhodnutiami či starými kúpnymi zmluvami, ktoré napríklad do roku 1964 neboli do pozemkovej knihy zapísané. Robí sa to hlavne pre tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nemali pozemok zapísaný v pozemkovej knihe alebo v liste vlastníctva," povedala nám.
Cieľom Katastrálneho úradu Košice, ktorý akciu zabezpečuje, je, aby všetci vlastníci pozemkov k nim mali list vlastníctva. "Existuje veľa známych vlastníkov bez pobytu. Neznámym vlastníkom je ten, kto je síce zapísaný v pozemkovej knihe, ale chýba tam jeho dátum narodenia alebo adresa, čo je problémom, lebo keby chcel niekto vykupovať pozemky, tak by nevedel presne od koho, prípadne tam figuruje 30 spoluvlastníkov, z ktorých niektorí sú v Amerike alebo zomreli a nie sú známi ich dediči, alebo o nich nikto nič nevie."
Existuje aj možnosť takzvaného osvedčenia vlastníctva pozemku v prípade, že starý vlastník pozemku je neznámy a pozemok je niekým už dlhodobo a nerušene užívaný. "Ide o to, aby takíto ľudia túto možnosť využili a vysporiadali si svoj dom, dvor a záhradu tam, kde žijú," dopĺňa starosta Ťahanoviec Ing. Ján Farkaš.
"Spracovanie ROEP je tak v záujme vlastníkov, ako aj v záujme štátu, pretože je to zároveň podmienka pre náš vstup do Európskej únie a na to neskôr nadväzujú pozemkové úpravy za účelom zníženia rozdrobenosti pozemkov, aby napríklad nebolo na jednej parcele 50 spoluvlastníkov," hovorí starosta.
Termín zverejnenia ROEP v Ťahanovciach je do 30. novembra, na sídlisku už o mesiac skôr. "Až dovtedy môžu naši občania naďalej nosiť doklady na miestny úrad."
Spracovanie ROEP síce priamo nesúvisí s reštitúciami, ale tie sú príbuznou témou. "Ak občan vlastnil pozemok a ten bol vyvlastnený v čase, keď už bol tento občan mŕtvy, dedič tohto občana môže požiadať o vrátenie tohto pozemku v prípade, že ten nie je zastavaný. Vtedy dedič má nárok, aby bolo rozhodnutie o vyvlastnení v tej časti zrušené."
K takým prípadom patrí, aj keď vyvlastnený pozemok neslúži na účel, na ktorý bol vyvlastnený, napríklad sa vyvlastnila celá parcela na výstavbu sídliska, ale sídlisko stojí len na časti parcely, tak vtedy občan môže požiadať o vrátenie tejto časti parcely. "V takom prípade môže byť vrátený pozemok, samozrejme, ak občan preukáže všetky potrebné doklady," tvrdí J. Koniarová.
Kedysi štát vyvlastňoval za 40 halierov za meter štvorcový, dnes je úradná cena 440 korún za štvorák a súčasná priemerná trhová cena takmer dvojnásobná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
