Hovoríme o Dušanovi Pončákovi, ktorý sa narodil v Považskej Bystrici pred šesťdesiatimi dvoma rokmi a študoval v rokoch 1961 - 1967 v ateliéri reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša. V týchto dňoch, až do 5. októbra, vystavuje na prvom poschodí v Múzeu Vojtecha Löfflera.
Expozícia, hoci na malom priestore, je to z viacerých dôvodov každopádne podnetná a poučná. Zahŕňa obdobie od 80.-ych rokov až po súčasnosť roku 2003. Čiže takmer celú profesijnú dráhu umelca. Pri pohľade na ňu udrie do očí, že 80.-e roky zastupujú bronzové sochy, roky deväťdesiate epoxidové reliéfy a 21. storočie kresby rudkou.
Čo sa tvorby týka, vidíme, ako autor námetovo prechádza od huslistov s tvárou smutného klauna cez živelných jazdcov po takzvané "Rozhovory". U plastík sprvoti ide o expresívnu deformáciu naturalistických objemov, kde sa autor usiluje o navodenie nálady, potom prechádzajú výrazným dynamizmom objemov, ktorý prezrádza výbušný temperament. Dnešné kresby síce svedčia o energii a kultivovanosti, ale zároveň aj o čoraz väčšej ornamentálnosti a bezobsažnosti. Zmes čiar a kriviek pokrýva dekoratívne papier, zrejme aby vyplnila strach z prázdna. Tvorca vykráda sám seba, opakuje opakované. Hoci diela obsahujú postavy, ich názvy "Rozhovory" sú tak mnohovýznamné, až neznamenajú nič.
Možno ide o prechodné, hoc už dosť dlhé útlmové obdobie. Držme palce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári