bude reč. Krehká žena, ktorej by milujúci muž splnil všetko, čo by jej videl na očiach. Tie jej však nežiarili šťastím. Naopak, keď pred senátom Okresného súdu Košice I opisovala spolužitie s mužom, ktorý sedel na trestnej lavici za jej chrbtom, viackrát sa jej zajagali v očiach slzy. Vyvolali ich bolestné spomienky na tri roky života s druhom, ktorý ako uviedla, ju fyzicky a psychicky týral, izoloval od príbuzných a okolitého sveta, zamykal v byte, ponižoval, bil, ťahal po zemi za vlasy, prikladal k jej hlave pištoľ a vyhrážal sa zabitím… Z rozprávania 28-ročnej Marianny vyplynulo, že Dušan, s ktorým má takmer trojročnú dcérku, si z nej urobil svoju otrokyňu. O všetkom rozhodoval, riadil jej život a správal sa k nej majetnícky.
"Od začiatku sa ku mne správal agresívne. Bola som rozvedená, do garsónky, v ktorej som žila so svojím vtedy 5-ročným synom, sa nasťahoval proti mojej vôli. Často ma bil, kopal, udieral päsťami, aj bejzbalovou palicou... Zamykal ma v byte, nemohla som sa stretávať s rodinou. Za celý čas nášho spolužitia som bola len raz sama v obchode. Von som mohla ísť len spolu s ním a nemohla som sa pozrieť na žiadneho muža, lebo hneď bolo zle, a keď sme prišli domov, zbil ma… Neraz som bola celá dobitá, ale nešla som k lekárovi, lebo som sa ho bála. Vtedy sám nosil do škôlky aj môjho syna, alebo keď bolo treba, tak aj k lekárovi, len aby nikto nevidel, ako vyzerám…," opisovala svoje utrpenie Marianna. Na otázku, prečo nevyhľadala lekára po tom, čo jej druh spôsobil tržné rany, krvné podliatiny, či opuchy, resp. prečo nekontaktovala políciu uviedla, že sa to bála urobiť. Dušan sa jej vraj vyhrážal, že zabije ju, deti, aj celú rodinu. Správal sa k nej tak aj keď vedel, že viacerí jej príbuzní pracujú v Policajnom zbore. Verila, že by mohol svoje vyhrážky splniť… Navyše, ako uviedla, doma mal dve pištole, ktoré čas od času čistil… Dával ich nabité do ruky jej aj synovi, alebo jej jednu z nich prikladal k hlave a útočil na ňu…
"Celé tri roky som sa ho nenormálne bála. Vedel to a využíval vo svoj prospech… Robil mi žiarlivostné scény, ale celkom neopodstatnene. Keď som bola po bitke celá modrá, vysmieval sa mi. Hovoril, že ma odvezie do lesa, zastrelí, zakope a povie rodine, že som odišla do zahraničia. Inokedy mi vravel, že mi poleje oči kyselinou… Keď som chcela zavolať z mobilu 158-mičku, hrozil mi, že ak to urobím a prídu policajti, vyhodí našu dcérku z okna, že potom mu bude všetko jedno. Strach mi nedovolil povedať niekomu o príkoriach, ktoré mi robil. Každý môj pokus o rozchod s ním skončil bitkou a vyhrážkami," uviedla Marianna. Trpko dodala, že Dušan sa správal agresívne aj k deťom. Jej syna vraj nenávidel, viackrát ho zbil, zastrašoval bejzbalovou palicou, a keď sa ňou zahnal na malú, bála sa tak, že od strachu prestala plakať. Syn mohol prísť domov len v čase, ktorý mu určil… Bál sa ho a to čo prežil, sa odzrkadlilo na jeho psychike. Má ťažkú depresiu, pocit strachu, je utiahnutý, nehrá sa s deťmi, matka s ním navštevuje psychológa...
Okrem uvedeného skutku, ktorý prokurátor kvalifikoval ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, čelí 45-ročný Dušan V. aj obžalobe z trestných činov vydierania a krádeže. Toho prvého sa mal dopustiť tým, že bitkou, namierenou zbraňou a vyhrážaním sa, že ju zabije, nútil Mariannu, aby garsónku, ktorú mala v osobnom vlastníctve, previedla na neho. Marianna uviedla, že jej už bolo všetko jedno. Myslela, že bude pokoj, že sa druh zmení, ale nič také sa nestalo. Na základe kúpno-predajnej zmluvy prešli vlastnícke práva na byt na Dušana. Bol nezamestnaný, ale hovoril jej, že pracuje brigádnicky. Marianna však vedela, že sa vezie v majetkovej trestnej činnosti. Napriek tomu, že bol v podmienke, podľa obžaloby, v januári tohto roku na parkovisku pred košickým OC Optima sa spolu s dvomi nezistenými spolupáchateľmi vlámali do Škody Octávie. Ukradli z nej dva kufre, cestovný vak, kabelku s dokladmi, kreditnou kartou, peňaženkou a peniazmi. Izraelčanke Zuzane M. spôsobili vyše 117-tisícovú škodu.
"Celá obžaloba je vykonštruovaná. Kategoricky popieram, že by som Mariannu alebo deti nejakým spôsobom napádal. Nikomu z nich som sa nevyhrážal, ani som ich nezastrašoval a k ničomu nenútil. Celá tá záležitosť je založená na tom, že som sa s ňou rozišiel a ona sa mi chce takto pomstiť. Zoznámili sme sa v roku 1999. Spočiatku to bola veľká láska a romantika. Bola rozvedená, ja ženatý, ale odsťahoval som sa od manželky a detí k nej," bránil sa pred súdom muž s plešinou na hlave a okuliarmi spustenými na kraj nosa. Svoje pocity vyjadroval rukami a mimikou tváre… Na rozdiel od Marianny, nevyzeral, ako vysnívaný idol žien. Tvrdil, že družke nezakazoval chodiť von, ani jej nebránil stretávať sa s príbuznými, s ktorými ho vraj ona sama zoznámila, a preto vedel, že je medzi nimi veľa policajtov. Presviedčal senát, že aj o deti sa riadne staral a družkinmu synovi dal facku len jediný raz, keď mu vbehol pod auto. Priznal len to, že mal bejzbalovú palicu, ktorú si kúpil na osobnú ochranu, vozil ju v aute, ale občas aj v byte. Na margo zbraní, ktorými mal družku a deti zastrašovať uviedol, že to nie je pravda.
Obžalovaný poprel aj obvinenie z krádeže vecí z auta Izraelčanky, aj to, že pod hrozbou zabitia donútil Mariannu "predať" mu svoj byt. Pojednávanie bolo odročené na začiatok novembra, senát bude pokračovať vo vypočúvaní svedkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári