Optime. Ako konferenciér samozrejme, oblasť módy mu nerobila najmenší problém. Keď sa v závere dostatočne vyobjímal so všetkými známymi a podpísal neodbytné detské pamätníky, venoval nám kúsok svojho času s ospravedlňujúcimi slovami: 'Ale najprv si zapálim, som strašný závislák.'

V Košiciach ste po roku...

"...a veľmi rád. Spontánnosť východniarov vždy osvieži. Keď zažívate zmrznuté publikum v iných veľkých mestách, tu sa vždy tešíte. Košičania vedia ukázať, že sa dobre bavia a vedia to prejaviť kultivovane, vynikajúco sa potom s nimi z pódia komunikuje. Sám som začínal v spišskonovoveskom divadle, v tomto kraji som prežil desať rokov a všetko, čo viem o médiách, som sa jednoznačne naučil v metropole východu. Či už to bolo v štúdiách tunajšej Slovenskej televízie, alebo v košickom rozhlase. Dabing, robota s mikrofónom, práca s kamerou, to všetko začalo tu. Od tých čias mi tu zostalo strašne veľa dobrých známych."

Ako sa to prejavuje?

"Keď sa v Košiciach objavím, okamžite je okolo mňa veľmi veľa ľudí, známych tvárí, ktoré som nevidel sto rokov. Keď sa ma tunajšie agentúry, pre ktoré idem niečo robiť, spýtajú, či mám záujem o nocľah, hovorím im, nebláznite, veď ja mám v Košiciach asi tisíc bytov a v nich tisíc postelí, ktoré sú mi kedykoľvek k dispozícii. Keby som sa vyspal niekde v hoteli, doslova by som pourážal všetkých mojich kamarátov, ktorí tu na mňa čakajú."

Po šiestich rokoch ste skončili s obľúbenou reláciou Smiechoty, na čom momentálne robíte?

"Robia sa Vilomeniny, ktoré boli presunutú na exkluzívny vysielací čas v nedeľu večer a predĺžili nám ich o desať minút. Okolo toho som kmital celé leto. A Smiechoty? Do istej miery mi je za nimi ľúto, ale radšej odísť skôr, ako prekročiť hranicu, keď už väčšine ľuďom leziete na nervy. Bol to najvyšší čas. Teším sa na novú reláciu, ktorú chceme nasadiť od januára. Pôjde o veľkú pódiovú šou, figurovať v nej budú snúbenci a mladomanželia. Sčasti tam pôjde aj o skrytú kameru a dokrútky robené po Slovensku, ale viac zatiaľ neprezradím. V zálohe je ešte jedna varianta politickej zábavky, ale všetko záleží od toho, pre akú programovú štruktúru sa od nového roku vedenie rozhodne."

Začínali ste na doskách, ktoré znamenajú svet, nie je vám občas smutno za hereckým kumštom?

"Po šiestich rokoch som si vyskúšal hereckú polohu opäť. Zavolali ma zhodou okolností práve tuto z košického rozhlasu, kde som začínal. Bola z toho rozhlasová hra, ktorú som nahovoril s Andym Hrycom. Dosť som sa toho spočiatku obával, normálne som mal pochybnosti, či ešte budem vedieť hrať. Nedávno to odvysielali a podľa ohlasov hra vraj dopadla veľmi dobre. Dosť ma to posmelilo, uvedomil som si, že je to ako s bicyklovaním. Keď sa to raz človek naučí, už to nezabudne. Asi mi herectvo znovu aj celkom zavoňalo. Ale neviem si predstaviť niekoľkomesačné skúšky v divadle popri mojej robote. Čas ukáže."

Vypracovali ste sa do kategórie zabávačov postupom času. Vydrží vám nadsázka spred kamery i v súkromí?

"Nie je človeka, ktorý by si dokázal udržať nadhľad za každých okolností. To dokáže len regulérny blázon, ktorý sa potrebuje liečiť. Sú životné situácie, ktoré nás traumatizujú a s tým, žiaľ, nič neurobíme. Na druhej strane humor, ako metóda terapie je úžasná vec. Keď prežívame stres a agresívne ataky okolia, na to je jedinou odpoveďou práve humor. Ja si vtedy hovorím 'bylo líp a zítra bude zas'. Vytvoril som si automatický psychomechanizmus, kedy namiesto nevôle prichádza odstup vďaka humoru. Krásnym príkladom je Helena Růžičková, ktorá keď pochovávala manžela a zamestnanci krematória jej povedali, že to nestíhajú a musia ho dať na noc do mrazničky, odpovedala: 'to je v pořádku, já jsem mu donesla teplé fusekle.'"

Podaktorí meteosenzitívni ľudia si nevyberú, sadá na nich jesenný sentiment...

"...výrazne sa prejavuje aj u mňa. Keď pred dvomi týždňami udreli tie strašné mrazy, nebolo mi všetko jedno. Ale zatiahnuť rolety a hodiť si nejakého frťana na depku nepomáha, to sa len človek ešte viac zatvorí do seba. Ja sa to snažím zakaždým rozchodiť. Vždy, keď je škaredo a vonku prší, spomeniem si na film Spievanie v daždi. Oni tam vysmiati stepovali a vyspevovali v najväčšom lejaku. Takže všetko má svoje dve strany."

Máte dcéru v tínedžerskom veku, kedy vedia byť mladí pekne sarkastickí, prejavuje sa to v génoch?

"Nóó, prejavuje. Manželku z toho ide rozhodiť. Jej to už roky vadí na mne a teraz to na ňu začne vyťahovať ešte aj vlastná dcéra. Začína to byť sarkastická, ironická, štipľavá a cynická mladá baba, ktorá si nevie odpustiť žiaden blbý dovetok. Keď na ňu mamka zhúkne, ona si len zahryzne do jazyka, vidím, ako to v nej vrie a už o minútu sa nezdrží a musí si povedať svoje. Až sa obávam, že z tej svojej štipľavosti bude mať v živote problémy tak, ako sa to stalo X-krát mne."

Takže s diplomaciou človek ďalej zájde?

"Niekde je diplomacia dobrá, niekde nie. Ja teraz dokončujem dom a kebyže ma chcela firma oklamať a zarobiť na mne viac, ako je to únosné, tam diplomacia končí. Vtedy sa hádam, nadávam do škaredých pohlavných orgánov a nepoznám kompromis."

Čas na dovolenku zrejme nebol...

"To ešte tak, všetok môj voľný čas pohltila stavba, ktorej som sa trištvrte roka nevenoval. Teraz som sa rozhodol, že si budem robiť sám stavbyvedúceho a tak sa na všetky akcie prezliekam z montérok, narýchlo si očistím nechty od malty a letím moderovať. Mám 36 rokov a je to pre mňa zadosťučinenie. Je to síce malé, ale moje. Myslím, že snom každého chlapa je postaviť si raz vlastný dom."

Na čo sa najbližšie tešíte?

"Na dôchodok, haha. Už teraz sa naň pripravujem. Som taký starý domased, od jari začínam so záhradkou. Budem pestovať cibuľku, paradajky a ocikávať svoje tujky, úplná bomba. Navyše to mám v Podunajských Biskupiciach, kde je strašne veľa Maďarov a to všetko sú poľnohospodári. ´Si budeme koriénky vymiéňať a semiénka, taže na to ja teším.´"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári