Morávkovej Petr Malásek, keď sme sa stretli pri bare v Bužni pred koncertom Hany Hegerovej.

Viem. Chodíš sem kvôli Karpatskému brandy.

- Aj.

Kde si strávil leto?

- Turecko, Cyprus a doma.

Ako zvyčajne pri televízore?

- Žiaľ, nie. Tentoraz pracovne. 20. novembra mám v pražskom Národnom divadle premiéru baletu "Prokletí rodu Borgiů". Choreografuje Libor Vaculík a v hlavnej roli vystúpia v alternácii Bára Basiková a Radka Fišerová.

Chvíľočku. Rozumel som dobre? Nepomýlil si sa? Vari muzikál?

- Rozumel si dobre. Bára bude aj tancovať. Len v istej chvíli ju nebadane vymení balerína. Ide vlastne o baletný muzikál. O mesiac prv pripravujem v tej istej budove večer pri príležitosti jubilea Hany Hegerovej. Stane sa tak v tejto historickej budove po prvý raz, čo také čosi usporiadajú pre speváčku z iného oboru, ako je opera..

To má byť všetko?

- Celý december budem koncertovať s Luckou Bílou. Na podujatí sa podieľam dramaturgicky, pripravujem na to aj symfonický orchester, čiže si aj zadirugujem a, samozrejme, budem hrať na klavíri.

Nikdy si nemal chuť na samostatný recitál?

- Mňa baví muzikou slúžiť. Ani nemám ambície byť sólovým pianistom, takže nikdy nehrám na javisku sám - azda by som sa tam aj bál - ale vždy niekoho sprevádzam. Baví ma byť kolieskom v súkolí a podielať sa pritom na veľkých veciach. Keď tak o tom premýšlam, všetko, čo robím, má spoločného menovateľa. Nepíšem veľmi samostatné veci, vždy spolupracujem s divadlom, filmom, baletom...

Čo z toho ťa najviac baví?

- Všetko. Nemohol by som robiť jedno bez druhého. Keď človek muziku len vymýšľa a píše, je zamknutý vo vlastnom svete. Je strašne sám. Čo je celkom smutné a neutešené, lebo práca býva zavše zdĺhavá a ak je jej moc, tak až bolí vymyslieť ju. Dokonalým protipólom je živé hranie jazzu. To je extrovertná činnosť, kedy sa stretnem s kamarátmi a máme chuť si spoločne zahrať. Keď sa vydarí jazzový koncert, je to maximum, čo môže človeka-muzikanta postretnúť. Je v tom energia, súznenie, vzájomná úcta, rovnaké hudobné myslenie, ľahké vzájomné podpichovanie... Niekedy sa stáva, že nielen diváci, lež aj my na javisku len zízame s roztvorenou pusou, čo odrazu vznikne. Taká chvíľa je pre mňa skoro posvätná.

Čo ta priprie, aby si napísal novú muziku hoci pre balet?

- Určitá dávka zvedavosti, či to dokážem. Ale najviac ma zajímajú ľudia, s ktorými spolupracujem. Mám rád, ked režisér, choreograf vie, čo chce, má jasnú predstavu, ako má hudba vyznieť a pôsobiť. Aj ja mám svoju predstavu, a tak sa potom dohovárame, presviedčame... Asi najzaujímavejšia je pre mňa tá dobrodružná a lákavá cesta, na ktorej sa stretám so zaujímavými ľuďmi.

Kde ti najčastejšie hudobné motívy schádzajú na um?

- Rôzne. Často sa mi stáva, že dlho nemôžem na nič prísť, lež potom bývam už pod takým tlakom, že sa odrazu čosi objaví. Vlastne, ani neviem ako. Nechcem to zakríknuť, ale napokon sa vždy niečo vynorí! A môže to byť hocikde: na záchode, na ulici... Dôležité je vystihnúť chvíľu, na okamih sa zastaviť, sústrediť a vžiť do scény, pre ktorú je hudba určená. Nazdávam sa, že hudba v prípade užitého umenia, ako pri divadelnom predstavení či filmovej scéne, by mala umocňovať daný okamih, vyladiť ho do patričnej atmosféry. Hudba musí vtedy najmä slúžiť.

Nápady si zapisuješ alebo nahrávaš?

- Zväcša si ho pamätám. Ak som pri piáne, mám malý diktafón, motív si nahrám a schovám. Zavše si ho zapíšem. Som trocha staromilec a všetko, aj notové partitúry, píšem ručne ceruzkou, potom gumujem a prepisujem. Pocítač na písanie nôt nepoužívam, zdržuje ma. Vďaka zápisom mám po byte kopu rôznych útržkov, hoc' len s niekoľkými taktami, ktoré často kamsi položím a potom nemôžem nájsť.

Ďalšie plány?

- Americký sen. Obrátili sa na mňa štyri dievčence sláčikové kvarteto žeby rady robili čosi a la Vanessa May. Ja som nevedel, čo s tým, ale chopil sa toho Jirka Pomeje. Ten má energie za desiatich a ako producent je neprekonateľný. Dal im posilovňu, módne salóny, všetko zohnal sponzorsky a ozaj sa z Popolušiek stávajú dračice.

Premiéra?

- Chceli by sme ich hodiť na vianočný trh.

Čo doma? Dieťa?

- Mladý sa chystá na talentové skúšky do hudobky.

Aký obor? Predtým si tvrdil, že ho do ničoho nebudeš nútiť.

- Ide vlastne o prípravku. Péťa má päť rokov a táto škola rozvíja základné hudobné vlohy, bez špecializácie, a obsahuje aj pohybovú časť s odborným vedením pre malé deti. Tam sa zistí, na čo majú.

A Dana?

- Okrem moderovania "Jízdy" na televíznej stanici Prima účinkovala v americkom veľkofilme "Van Helsing" u režiséra Stephena Sommersa, ktorý nakrútil "Múmiu". Tentoraz vymyslel príbeh z XIX. storočia okolo postavy netvorobijcu vymysleného autorom Draculu Bramom Stokerom, ktorého stvárňuje Hugh Jackman. Necháva v ňom vystúpiť tri najväčšie klasické monštrá: Draculu, Frankensteina a Vlkodlaka. Nakrúcalo sa v Rumunsku a v Čechách, Dana len doma. Premiéra má byť na budúci rok v máji. Videl som aj plagát. Je na ňom Praha naklonovaná pod veľké hory.

Nejaké nové nahrávky?

- Nič také. Azda CD z Lukrécie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári