drsných chlapov, Malý pitaval z veľkého mesta, moderátor a zabávač Jiří Krampol, sa mi takmer stratil v oblakoch hustej hmly. Televízni technici dymom vskutku nešetrili. Napriek tomu, že každú chvíľu čakal až hlas z réžie zavelí: "Krampol na scénu," rozhovor sa niesol v príjemne uvolnenom duchu. "Všetci okrem mňa spievajú na playback," vyklonila sa spiklenecky spoza jeho chrbta herečka Vanda Konečná, ktorá spolu s ním priletela z Prahy. "Dávno som tu nebol. A som veľmi milo prekvapený ako sa toto mesto zmenilo k lepšiemu. Je nádherné. Fakt pekné," snažil sa odbočiť od témy.
Takže, aký je váš vzťah k spevu?
- Mám k nemu veľmi úzky vzťah, ale zbytočný. Pesničky, ktoré robím, nie sú také, aby som sa zbláznil na staré kolená a začal napodobňovať Karla Gotta. Sú to herecké pesničky, viac - menej viem o čom spievam.
Chodíte sem málo. Aký je váš vzťah ku Košiciam?
- Mal som tu veľa priateľov. V Štátnom divadle najlepšieho kamaráta herca Fera Pappa. Hrali sme spolu v niekoľkých filmoch. Aj som s ním býval keď sme mali výjazd na filmovačku. Bol fantastický človek. Zomrel prirýchlo. A pritom vždy rozdával okolo seba humor. Rozprával mi raz ako bola výprava československých hercov a spevákov v zahraničí a keď sa vracali cez maďarské hranice, colník nemohol vysloviť meno Helenky Vondráčkovej. Lámal si jazyk a prečítal to príšerným maďarským prízvukom, a keď prišiel k Feréncovi Pappovi, iba spokojne skonštatoval: Ty si náš. Inak som často chodil do Trebišova. Mal som tu známeho doktora Jaroslava Jutka. Bol to slávny futbalista a vynikajúci lekár, primár trebišovskej nemocnice. Chodil som sem za ním často. Inak od školy som tu na Slovensku urobil najmenej dvadsaťosem filmov a inscenácií, takže som sa tu potĺkal krížom - krážom. Aj v Košiciach. Aj v tomto košickom štúdiu sme točili seriál s Vladom Kavčiakom. Trvalo to asi rok, alebo aj dlhšie som sem chodil. Inak, bola to strašná kravina, ale všetci sme sa sem tešili. Bola tu totiž vždy veľká psina.
Roky pripravujete reláciu Nikto nieje dokonalý, kde pokúšate náhodných respondentov otázkami. Aký je inteligenčný kvocient českého národa?
- Je to čím ďalej tým horšie. Krásne to definovala jedna pani. Nechtiac povedala: Kedy budete točiť ten blbejší vyhráva? No, a názov bol na svete. Takže moju novú knihu, ktorú robím s Milošom Šmitbergrom sme nazvali práve podľa jej výroku tejto diváčky. To je tak, že tí ľudia sú zaskočení jednako a preto si niekedy nemôžu spomenúť na úplne banálne veci. Ale to sú skvostné odpovede. Práve ľudia posielajú každý týždeň nápady na otázky a často sú to veci nepoužiteľné, lebo sú buď odborné, alebo okrajové. Najlepšia otázka ktorou dokážem človeka zaskočiť je: Koľko sekúnd má minúta ? Stalo sa mi, že asi 18 ročná slečna, poslucháčka tretieho semestra techniky povedala: To neviem, v živote som nad tým nepremýšľala. Tak toto považujem za zázrak, pokaziť takúto jednoduchú otázku. Vynikajúca bola trebárs pani na Morave, ktorá mi na otázku: Ako sa volal slovenský zbojník Jánošík krstným menom, povedala: René Jánošík.
Vraj ste si na narodeniny zalietali?
- Kúpili mi na hodinu historické lietadlo, dvojplošník. Tak som s tým trochu lietal, ale poviem vám, že som robil trochu frajera, ale keď ste vo vzduchu, je to teda nič moc. Človek je do pása vonku, hlavu a ruky má na vzduchu a pod ním je les a jazero. Dobré nie? Mal som trochu v gatiach.
Čo práca?
- Teraz pripravujem dve knihy. Jednu som už spomínal, bude sa volať, Blbejší vyhráva, alebo Namiesto mozgu malú kocku. Potom chystáme druhú knižku, pokračovanie bestselleru Ľudia okolo mňa, ktorý vyšiel vlani a bol nesmierne úspešný. Je to fotografická kniha, sú v nej ľudia, ktorých som stretol. Škótsky kráľ Edvard 4., alebo Waldo Matuška a podobne. Ďalší diel sa volá Úspech je, keď je úspech. Tentoraz to bude o elite národa a budú tam Česi, Moravania a Slováci. A ľudia z cudziny, ktorí sa dopracovali k nejakému výraznému úspechu. Ale nie tým, že vytunelovali banku. Ale že niečo dokázali.
Čo bude najbližšie?
- Zajtra idem do Zlína, kde ma pozval pán Baťa. Ideme si spolu zahrať tenis a urobíme nejaké fotky. On bude v knižke určite.
Takže tenis. Často vás vídať aj v posilňovni. Je to kvôli kondičke, alebo ide o image?
- Na jednej strane ide o reklamný trik. Som totiž spolumajiteľom posilňovne. A potom, v mojom veku ostávajú iba dve možnosti: Buď začnem kŕmiť holuby v parku, alebo sa budem snažiť starobu zahnať do kúta. Rozhodne je lepšie, keď vás trafí šľak na tenisovom kurte, než v domove dôchodcov. Strýc Bohouš bol úplne fit do pozdného veku, zomrel keď mal 97 rokov. Dúfam, že som sa podal do tejto fajty.
A čo film? Chystáte niečo?
- Chystáme. Bude sa to volať Kauza Lolita. Zahrám si hlavnú postavu. Pôjde o príbeh legionára, chlapa, ktorý ušiel v roku 1969 a bol v cudzineckej légii. Keď odišiel, robil súkromného detektíva v Paríži. Dostal prípad a stopy vedú do Čiech. Bude sa točiť v Tunise, vo Francii, v Paríži. Máme výborného francúzskeho kameramana. Ale všetko stojí a padá na peniazoch. Takže už máme veľa sľubov a ja im uverím až budú peniaze zložené v banke do tej doby tomu neverím.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
