začiatkom septembra a svojim programom spríjemňovalo chvíle nielen Košičanom, ale aj domácim z Hencoviec či Nižného Hrabovca. Netradičný rockový záver určite privítali hlavne prívrženci tvrdšej hudby. Tá totiž nastúpila po ľudových nôtach a fajnovom ujúkaní divčeniec z Českej republiky, Moldavska, Srbska, Ruska, Rumunska aj Slovenska. Celodenná festivalová paráda určite obohatila folklórny život nie jedného návštevníka.
Dvor obecného úradu v Malčiciach, kde nechýbalo jedlo a pitie, dobrá hudba a ešte lepšia nálada, sa od začiatku tešil pozornosti miestneho obyvateľstva. Hoci v zákulisí panovala tréma, na javisku sa všetko stratilo. Tanečníci a speváci predviedli kus zo svojich národných tradícií, pokúsili sa zobraziť životy ich ľudu z minulosti. Aj pri tomto podujatí sa potvrdilo, že nie je dôležitý jazyk na to aby si ľudia porozumeli. Ľudské srdcia naplnené dobrotou a láskou sú vraj základom šťastia. Presne tak vyzerali aj rozjarené tváre hostí a účinkujúcich. Na kus reči sme zapadli s kaplou Jump z malého belgického mestečka Raeren, ktorí ako jediní neprezentovali folklór.
"Všetko je požičané. Verím, že všetko, čo v živote urobím, sa mi vráti naspäť, dobré aj zlé." Týmto krédom, ktoré sprevádza život speváka kapely JUMP Denisa Pescha, sme zahájili náš krátky rozhovor. Konečnú zostavu tvoria Stefan Vodusek (bicie), Christoph Mettar (basgitara), Tom Weynends (perkusie), Wolfgang Wygand (gitara) a Alice Weber (spev).
Okrem Wolfganga ste na Slovensku všetci prvýkrát. Precestovali ste kus sveta, aký dojem vo vás zanechalo Slovensko?
- (Denis) Okolitá krajina a príroda je krásna. V Košiciach sa mi páči hlavná ulica s odkrytým archeologickým múzeom, pri dolnej bráne. Ľudia sú priateľskí a láskaví. Veľmi mi chutí slovenské pivo.
Predpokladám, že ste v týchto končinách ešte nehrali. Čo hovoríte na slovenské publikum?
- (Denis) Áno, je to náš debut.V rámci festivalu FEMAN 2003 sme hrali v Nižnom Hrabovci. Očakávali sme väčšie publikum, ale atmosféra bola dobrá. Sme sklamaní, že koncert v Coloseu v Košiciach nevyšiel. Snáď nabudúce.
Povedzte mi niečo o vašom názve JUMP. Čo charakterizuje? Chcete niečo preskočiť, alebo ste už niečo v živote preskákali?
- (Denis) Je niekoľko dôvodov prečo sme kapelu pomenovali JUMP. Chceme, aby ľudia na koncertoch tancovali a skákali. Druhým je, napriek tomu, že hráme rock, v našich skladbách sa popri rocku prelína viac hudobných štýlov ako jazz, hard rock, raggae.
V tejto zostave fungujete od začiatku?
- (Denis) Nie, JUMP existuje päť rokov, v tejto zostave hráme len dva roky.
Hudba má zrejme pre vás zvláštny význam. Čo pre vás znamená?
- Predovšetkým je naše hobby. Okrem toho každý z nás má prácu. Hudbou sa dá ťažko uživiť. Všade vo svete je veľká konkurencia a len profesionáli, ktorí sú známi sa hudbou dokážu uživiť. Myslím, že aj v budúcnosti bude len našou záľubou. Napriek tomu je hudba pre nás natoľko dôležitá, že nás bude sprevádzať celý život.
Určite koncertujete aj v Belgicku. Ako vnímate publikum doma?
- Doma hráme prevažne v puboch, máme radšej komornejšiu atmosféru. Zvláštne je to, že ľudia u nás preferujú hostí, kapely zo zahraničia. Možno to bude tým, že ak niekto príde z ďalekej cudziny, je pre nich viac atraktívnejší.
(Wolfgang) Hrávame v Belgicku, Nemecku. Chceli by sme viac cestovať a poznávať krajiny a ľudí.
Máte zaujímavé texty, kto ich tvorí a kde čerpáte inšpiráciu?
- (Denis) Texty píšem ja. Mojou múzou je život. Všetko čo sa okolo mňa deje vkladám do piesní. Snažím sa vyjadriť pocity, pohľad a postoj k jednotlivým veciam, či situáciám.
Plánujete niečo do budúcnosti?
- (Wolfgang) Okrem bežných koncertov, ktoré absolvujeme doma alebo v Nemecku. Na budúci rok by sme mali hrať v Barcelone, dúfame, že nám to vyjde.
Autor: Martina Tobiášová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
