plánovanú svätú omšu, čakala v sobotu ráno skúška vernosti. Už na odbočke v Pereši ich vítali policajti, slovami "ďalej už po vlastných". Ale i príznačný košický vietor, ktorý by sa už dal nazvať zimným, sťažoval odvážlivcom ich pešiu púť na letisko, vzdialené niekoľko stovák metrov.
"Vstávali sme skoro ráno, len aby sme pápeža pozdravili. Čo už, auto sme odstavili a ide sa na letisko. Vietor nám nevadí, to sa nedá porovnať s tým, ako sa pre nás obetuje Svätý otec. Poďme, ide sa," organizoval rodinu otec z Bardejova. Medzi odstavenými autami, mali svoje zastúpenie nielen Košice, ale i Michalovce, Prešov, Trebišov či Humenné. Väčšina veriacich, ktorí sa unúvali do Košíc, neváhala podniknúť púť na letisko, aj keď záruka, že odtiaľ niečo uvidia, nebola žiadna.
Väčšina zvedavcov sa však zhromaždila popri zvodidlách hlavnej cesty na Pereši. Hoci prílet bol plánovaný až na desiatu, babky, vyzbrojené páperovými vetrovkami a termoskami s čajom obsadili svoje fleky už pred ôsmou, pričom spoje MHD chrlili stále nové a nové posily. "Kadzi pojdze? Ja čula, že tadzi, v protismere, na tu še postav, stadzi uvidziš šicko," inštruovala kamarátku spokojne usalašená staršia pani vyberajúc z tašky desiatu.
"Pán policajt a nemohli by sme predsa na druhú stranu?," modlikala hovorkyňa druhej organizovanej skupinky. "Ani nápad, babi, len sa vy pekne vráťte za zvodidlá," odprevádza policajt staršiu občianku z opačnej, prísne chránenej strany cesty.
Počasie asi nepochopilo, čo za udalosť sa tu chystá. Vietor dul stále intenzívnejšie, akoby mal dohodu s majiteľom Krčmy na Pereši, v ktorej ozaj nebola núdza o záujemcov o čaj. S blížiacou sa deviatou hodinou rannou už každý cítil odstátu hodinku v kostiach.
"Že kedy príde lietadlo? O desiatej? Ty somár, si vravel o deviatej! Som si mohla kabát zobrať!," častovala manželka-Perešanka svoju polovičku utekajúc sa skryť do autobusovej zastávky.
"Ohrievač nemáš?," gestikuloval zúfalo za ňou idúci manžel smerom k susedovi stojacemu v okne oproti. Ohrievač však nebol, zima sa drala do špiku kostí a v oblakoch stále ani len náznak pristávajúceho aeroplánu.
"Jaj, ta to fučí. Juj, jak me boľa ucha!," ťažkala si babka, ktorá tiež neodhadla sviežosť počasia.
"Taka mi dajaka nachladena, som ani prisť nemala, ale som chcela. Ale čom taka žima? Som uplne zapomla sebe dac daco do uši," neprestávala.
"Ja som si servitky natrhala, aha takto," ukazuje na útroby zvukovodu druhá babka, na čo ju prvá začína nasledovať. Obe sediac na zvodidlách, ako za mladých čias vyťahujú z tašiek desiate, medzi kolenami pricviknuté žlté vlajočky.
"A my nemáme čím mávať," pošepne staršia pani manželovi. "Ja vám požičiam, mám tu také, hm, ešte spred desiatich rokov, keď tu bol naposledy," vyťahuje druhá staršia pani z kabelky balíček žltých handričiek.
"Bolí ma noha, tak som nemohla ísť do Rožňavy, som prišla aspoň sem. Je to taká malá obeta," vysvetľuje nám Anna Kaduková z Košíc.
Aj rodina Horňákovcov s troma deťmi vyzbrojených vlajočkami, tu čaká už hodinu.
"No na koho čakáme?," skúša ratolesti mamka.
"Na pápeža," odpovie trojhlas.
"Na svätého otca," usmerní pedagogicky otec.
"Zuzi, a keď ti vlajočka odletí na cestu, nie že sa za ňou rozbehneš, rozumieš ma?," znejú jeho posledné
pokyny.
S blížiacou sa desiatou hodinou dav pomaly tíchne. Nad hlavami hučí len monitorovací vrtuľník. Starí, mladí i deti napäto sledujú pristávajúce lietadlo v diaľke.
Keď sa naveľa kolóna áut pustí smerom od letiska, rozhovory prejdú do šepotu. V ktorom bude aute? Ako rýchlo pôjde? A uvidíme ho vôbec? Limuzíny sa blížia, oči premrznutého davu vypleštené na maximum, žlté vlajočky vyleteli nad hlavy, ďalekohľady v pohotovosti.
"Tu je! Tam! Tá biela čiapočka!," vykríkol ktosi z ľudu, aby vyrieknuté už o sekundu nebolo pravdou. Babkám nestačili ani slzy vyhŕknuť a auta už nebolo.
"To nebul on, šak to nebul on?!," obracia sa starká s výčitkou na vnučku.
"Ale bol babi, len nebol v papamobile," znie krutá odpoveď.
"To bul on! A ja ho nevidzela!," neverí vlastným ušiam
babka.
Ani deťom sa sekundový zážitok nerátal. Oduté sa nechali posadiť rodičmi do áut aby opäť čakali. Tentoraz kedy pominie zápcha. Pohostinstvo na Pereši sa začína napĺňať. Podobne zastávky MHD. Život sa vracia do starých koľají.
Len starká nie a nie uveriť. "Ešte tade pôjde naspäť. Večer o pol siedmej. To by sme mohli stihnúť babi," tíši ju vnučka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
