Súd ho uznal vinným z trestných činov ublíženia na zdraví, výtržníctva a z útoku na verejného činiteľa. Prokurátor ho obžaloval aj zo znásilnenia, ale súd ho spod tohto skutku oslobodil s tým, že nebolo preukázané, že sa stal.

Celý príbeh sa začal odvíjať 15. augusta 1998 v Košiciach na Čermeľskej ulici, kde na tribúne štadióna TJ Lokomotíva v priestore vyhradenom výlučne pre novinárov Jozef L. počas futbalového zápasu fyzicky napadol redaktora Korzára Ing. Ivana Matiu. Päsťou ho udrel do tváre, čím mu spôsobil zlomeninu kostí nosa a nosovej prehriadky s posunom kostných úlomkov a pomliaždenie hornej pery, t. j. úraz s dĺžkou liečenia 17 dní. Tento bezprecedentný útok svojho času (pred parlamentnými voľbami) vzbudil veľký rozruch najmä preto, že išlo o napadnutie novinára vykonávajúceho svoje pracovné povinnosti.

Došlo k nemu počas marssuperligového futbalového stretnutia 1. FC Košice Dukla Banská Bystrica. Najzarážajúcejším na celom incidente bolo to, že sa udial v priestore vyhradenom výlučne novinárom. Vtedy ešte neznámy útočník z ničoho nič bez najmenších problémov vošiel do takmer hermeticky izolovaných priestorov označených visačkou PRESS. Prisadol si k Ivanovi Matiovi a keď videl, že tento je plne sústredený na prebiehajúci zápas, uštedril mu úder päsťou do tváre. Okamžite mu začala tiecť z nosa krv, zatiaľ čo útočník, ktorého nik nezastavil, pokojne opustil tribúnu, prešiel cez úzke, inokedy prísne strážené priestory vstupov, ktoré však v tejto chvíli neboli usporiadateľmi nijako zabezpečené, a zmizol.

"Budeš modrý od hlavy až po päty. Budeš mať polámané ruky, nohy… Týmito slovami sa mi presne týždeň pred incidentom, ku ktorému došlo na futbalovom zápase, vyhrážal Ján K.," uviedol na jednom z pojednávaní Ivan Matia, ktorý kriticky písal o dianí v 1. FC Košice. Vzápätí nadiktoval mená a adresy troch svedkov, ktorí boli pri tom, keď mu vtedajší tréner 1. FC Košice adresoval uvedené vyhrážky. O pár dní neskôr mu príučku dal Jozef L., ktorý po tom, čo ho napadol päsťou, pred užasnutými zrakmi jeho kolegov odkráčal. Zranený novinár požiadal usporiadateľov o policajnú ochranu, ktorú aj dostal. Po odchode zo štadióna ohlásil útok na polícii a vyhľadal lekárske ošetrenie.

Odvtedy uplynulo päť rokov a celý tento dlhý čas obžalovaný využíval svojským spôsobom. Začatie pojednávania odďaľoval najprv námietkami zaujatosti, po nich prišli na rad jeho psychické problémy, v rámci ktorých v uplynulých rokoch absolvoval celý rad vyšetrení a liečení. Vďaka nim bolo jeho trestné stíhanie prerušené, bol prepustený z väzby, a neskôr sa do nej kvôli mareniu pojednávaní vrátil, absolvoval ďalšie liečenie a opäť bol vonku. Na pojednávanie sa unúval len zriedkakedy.

Vo vychudnutom nahrbenom mužovi s vyholenou hlavou by však už len málokto spoznal frajera oháňajúceho sa päsťami. Podľa záverov znalcov z odvetvia psychiatrie nie je duševne chorý a chápe zmysel trestného konania. Jeho psychiku, zdá sa, narušil strach pred zodpovednosťou. Ako sme už viackrát písali, očividne sa bál odvtedy, čo sa mu donieslo, že vraj má držať jazyk za zubami...

Na súd sa Jozef L. nedostavil ani túto stredu. Neprišli ani všetci predvolaní svedkovia, pretože ich dávno prestalo baviť zbytočné mrhanie času chodením na pojednávania, ktoré sa nemohli uskutočniť kvôli neprítomnosti hlavného aktéra. So súhlasom procesných strán ich výpovede predsedajúci len prečítal. Skôr, ako sa tak stalo, keďže pohár trpezlivosti sudcu pretiekol,začal vo vzťahu k obžalovanému Jozefovi L. konanie proti ušlému.

"Je pre mňa prekvapením, že prípad, v ktorom ide o jednu ranu päsťou do nosa, sa ťahá na súde 5 rokov," vyjadril svoje počudovanie novinár Ivan Matia v záverečnej reči a zotrval na tom, že ho obžalovaný napadol v priestore vyhradenom novinárom pri vykonávaní pracovných povinností. V súvislosti so zranením a následnou práceneschopnosťou si uplatnil náhradu spôsobenej škody. Obhajcu obžalovaného zaujímalo, prečo chce, aby mu ju uhradil jeho mandant, "taký obyčajný, nesolventný človek, ktorý chodí z liečenia na liečenie, resp. taký insolventný klub, ako je 1. FC". Vraj prečo si neuplatnil škodu u svojho zamestnávateľa, keďže bol zranený počas výkonu novinárskej práce. "Mňa nenapadol zamestnávateľ, ale Jozef L.," uviedol novinár. Paradoxom však je, že "nesolventný" obžalovaný si môže dovoliť platiť jedného z najvychytenejších advokátov v Košiciach, ktorého si zvolil na plnú moc...

Jozef L. sa k napadnutiu Ivana M. nepriznal. Poprel aj spáchanie viacnásobného znásilnenia bývalej manželky a útoku na verejného činiteľa.

Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že znásilnenie stálo a padalo len na tvrdeniach pani Emílie. Navyše to, že ju jej "ex", s ktorým žila v spoločnom byte, v priebehu piatich rokov najmenej štyrikrát znásilnil, oznámila na polícii až po začatí exmanželovho trestného stíhania v kauze napadnutia novinára…

V súvislosti s tým koncom mája 1999 prišla do bytu spolu s dcérou a na pomoc si priviedla dvoch policajtov, pretože sa obávala, že tak ako už raz predtým, Jozef L. napadne ich dcéru. Toho však prítomnosť mužov zákona v byte tak "vytočila", že ich začal najprv všetkých vyháňať, pričom im vulgárne nadával a nakoniec ich aj fyzicky napadol...

Z tohto skutku sa mu nepodarilo vykrútiť a vyslúžil si zaň spolu s ublížením na zdraví Ivanovi M. hore uvedený úhrnný trest. S uplatnením náhrady spôsobenej škody odkázal súd poškodeného na občiansko-právne konanie. Rozsudok nie je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári