Fotokubu Nova vo Verejnej knižnici Jána Bocatia n hlavnej 48.

Začínala fotografovať ešte ako školáčka. Do rúk sa jej dostal otcov mechový fotoaparát Welta. Ale až keď si kúpila prvú vlastnú Prakticu, začala sa tomuto médiu venovať naplno. Spočiatku si vo svojej kúpeľňovej "čiernej komore" vyvolávala čiernobiele obrázky.

Vznikali na rôznych študentských akciách, brigádach, súťažiach. Počas vysokej školy navštívila Mongolsko, Alžírsko a iné zahraničné krajiny, kde vzniklo množstvo farebných diapozitívov. Už vtedy začala experimentovať s makrosnímkami a pokúšala sa o tvorivú fotografiu.

Keď si založila rodinu a prišli na rad deti, zamerala sa na fotografovanie hlavne svojich dvoch synov. Až postupom času, očarená štúdiom odbornej literatúry a fotografických časopisov, začala ju fotografia vážnejšie zaujímať. V roku 2000 sa preto stala členkou fotoklubu Nova.

Jej snímky zverejnil U. S. Steel vo svojom kalendári na rok 2002. A v súťaži "Košice moje mesto" zaujala porotu netradičným pohľadom na architektúru, čo jej vynieslo aj ocenenie.

Ľubica Kremeňová má veľký zmysel zachytiť detaily, o ktoré oko bežného diváka ani nezavadí. Ľubica nám ich podáva vo veľkom detaile, vystihujúc všetko, čo je na nich pekné. Fotí stromy, vodu, ale i ľudovú architektúru a rôzne detaily, štruktúry. A prečo si vybrala práve názov Spomaľme čas?

"Málokedy sa v tomto hektickom čase zaoberáme nepodstatnými drobnosťami. Ale práve tie robia náš život krajším, bohatším a plnším. Preto spomaľme, aby sme mali čas zastaviť sa a pozrieť sa okolo seba. Robím to takto aj ja na svojich fotografiách. Pokúšam sa nimi ukázať, čo všetko krásne, tajuplné a nevidené je okolo nás. Nevidené a predsa každému známe. Verím, že moje fotografie hovoria o tom, že spomaliť čas by ozaj stálo za to," tvrdí o svojich prácach Ľubica Kremeňová.

V galérii Fotoklubu Nova ich nájdete až do 10. októbra.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári