prejednávané kauzy, ktoré však mali veľa spoločného. Ich hlavnými protagonistami boli Ján a Martin, 16 a 17-roční mladiství chovanci Reedukačného domova pre deti a mládež v Košiciach na Hornom Bankove. Prvý sa pred súdom zodpovedal pre trestný čin znásilnenia, druhý pre sexuálne zneužitie. Obeťou obidvoch mala byť ich 14-ročná spoluchovankyňa Otília.
K spáchaniu uvedených činov sa ani jeden z obvinených nepriznal, ale v prípravnom konaní ich z nich usvedčovala maloletá dievčina. Mládenci tvrdili, že v kritický decembrový deň odišli z detského domova. Mali vychádzku, preto sa rozhodli, že sa pôjdu sánkovať na neďaleký kopec. Skôr ako tak urobili, si spolu s ďalším chovancom najprv zafajčili. Vtedy k nim prišla Otília a pýtala si cigaretu. Dali jej ju, ale keď ani potom nechcela odísť, dostala od jedného z nich facku…
"Chcela ísť s nami, ale my sme ju nechceli. Báli sme sa, že budeme mať kvôli nej problémy, pretože máme zakázané chodiť na vychádzky spolu s dievčatami. Potom sme sa my traja išli sánkovať, spúšťali sme sa každý sám na klzáku. Okrem nás tam bolo veľa cudzích ľudí. Asi o 5 10 minút neskôr sa tam objavila Otília a nahovárala nás na útek. Povedali sme jej, že nemáme záujem ujsť. Bavili sme sa s ňou len chvíľu a potom po nás prišiel vychovávateľ," opísal decembrovú sánkovačku Ján. On, ale tiež Martin a ďalší chovanec, čo bol s nimi pred senátom tvrdili, že po celý čas, čo sa na kopci sánkovali, na seba videli a nikto z nich sa sám nikam nevzdialil.
Otília však neskôr tvrdila niečo iné. "Vonku som si všimla troch chlapcov, medzi ktorými bol aj Martin, s ktorým som sa priatelila. My dvaja sme sa od ostatných vzdialili do lesa. Tam sme sa objímali, bozkávali a ja som si vyzliekla vetrovku aj nohavice. Martin sa ma dotýkal, hladil ma a potom sme sa milovali," uviedla pred vyšetrovateľom Otília. Z opisu toho, čoho sa dialo, potom vyplynulo, že keď od nej jej milý odišiel, objavil sa tam Ján. "Drgol ma na zem a priľahol. Odtískala som ho od seba, hovorila som mu, že to nechcem, aby prestal. On ma však ďalej ohmatával, aj do mňa vnikol," uviedla Otília a dodala, že keď bolo po všetkom, mládenec, ktorý ju znásilnil, ušiel.
"Nič som s ňou nemal," presviedčali senát jeden po druhom obžalovaní. Na otázku, prečo teda Otília tvrdí opak, Ján uviedol, že nevie. Martin sa domnieval že asi preto, že bola do neho zamilovaná, no on nemal o ňu záujem. Pred súdom defilovalo veľa svedkov z radov chovancov detského domova, ale aj ich vychovávateľov. Posledne menovaní potvrdili, že krátko po návrate z vychádzky, ktorú si Otília urobila bez povolenia, nepovedala ani slovo o tom, že mala byť znásilnená, resp. že bola s Martinom v lese…
S tým vyrukovala až oveľa neskôr, resp. rozprávala to kamarátkam. Chlapci však trvali na tom, že sa hore na kopci len sánkovali a celý čas boli spolu. Navyše, práve tam ich našiel aj vychovávateľ, ktorý ich išiel hľadať vzápätí po tom, čo jeho kolegyňa zistila, že Otília opustila budovu napriek zákazu.Z výpovede mamy maloletej dievčiny vyplynulo, že si ju ako trojročnú adoptovali.
"Bola hyperaktívna, napriek tomu, že sme jej venovali maximálnu pozornosť, jej výchovu sme nedokázali zvládnuť. Bola neposedná, klamala, bila deti, neskôr kradla, odnášala veci z bytu, chodila poza školu, utekala z domu," vysvetlila dôvody, prečo bola Otílii nariadená ústavná výchova. Matka nesúhlasila so záverom psychologičky, ktorá na základe odborného vyšetrenia jej dcéry, použitím dvoch metód dospela k záveru, že Otília nemá tendenciu klamať. Lepšie povedané, že občas zaklame, ako je to bežné u detí v jej veku. Senát a procesné strany o tom najlepšie presvedčila samotná dievčina.
"Ja som si to všetko vymyslela. Chlapci sa mi posmievali, urážali ma, chcela som sa im pomstiť. Nič mi neurobili. Je mi ľúto, čo som urobila, vtedy som ich nenávidela, ale dnes viem, že klamať sa nemá, že som im tým ublížila," vyhlásila pred senátom Otília. Túto zmenu v jej výpovedi si nevedela vysvetliť ani znalkyňa z odvetvia psychológie. Na svojich záveroch zotrvala, no pripustila, že výsledky testov nemusia byť stopercentné.
Na základe uvedeného dokazovania, najmä zmenenej výpovede Otílie, súd dospel k záveru, že sa skutky, ktorých sa mali dopustiť obžalovaní nestali a obidvoch spod obžaloby prokurátora oslobodil. K verdiktu senátu Okresného súdu Košice I sa nevyjadril prokurátor, preto ani v jednom prípade nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
