Tento ročník bol už v poradí 49. a podujatia sa zúčastnili súbory z 13 krajín. Boli medzi nimi aj exotické, ako napríklad Kongo, či súbor z japonskej Okinawy. Ten dokonale uchvátil aj Čarničiarov.
"Išlo o čisto ženský ansámbel a najmladšia dáma mohla mať okolo 50 rokov. Predvádzali tradičné tance, ktoré sú kombináciou bojového umenia a tradičného tanca s rekvizitami ako paličky, vejáre a podobne. Bol to pre nás nevšedný zážitok. Fantastickým zážitkom bolo aj také Kongo s farebnými kostýmami a bubnami," prezradila Katarína Sminčáková.
Košičania boli zlatým klincom programu, keďže ich vystúpenia mali obrovský ohlas. "Okrem nás boli hosťami dva ďalšie súbory z Prešova a Lieseka, na Orave. V celovečernom galaprograme sme však ako jediní dostali 45 minútový blok. Reakcie na naše vystúpenie boli zvláštne. Počas tanca nikto v hľadisku nevydal ani len hláska, sedeli s otvorenými ústami. Až keď sme skončili, ozval sa obrovský potlesk. Festivalové vystúpenia trvali päť dní a v amfiteátri s kapacitou 3000 ľudí bolo stále plno a pritom Červený Kostlec má 8,5 tisíc obyvateľov. Čarnica sa už pomaly ale isto stáva u našich susedov známym pojmom. Česi za nami často prichádzali s otázkou: "Prečo sme sa museli rozdeliť?," nostalgia tam ešte stále silno trvá," povedal vedúci súboru Marián Baloga.
Veľký úspech mala aj hudobná zložka Čarnice, ktorá musela viackrát neplánovane vystúpiť a dokonca aj v kempingu, kde sa súbor ubytoval, museli hrať až do rána. Všetci boli vo vytržení najmä z čardášov. Vystúpenie na festivale neostalo bez odozvy a bez atraktívnych pozvaní do Fínska a do Belgicka.
Jedinou nepríjemnosťou zájazdu bola spiatočná cesta. Na diaľnici ešte v Čechách sa totiž pokazil Čarničarom autobus tak nešťastne, že museli čakať kým z Košíc privezú súčiastku. Cesta z Červeného Kostelca sa týmto natiahla na neuveriteľných 24 hodín.
Autor: hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
