prípade to platí dvojnásobne. Hoci paradoxne, hasiči by si za služby, ktoré robia pre túto spoločnosť, zaslúžili oveľa viac.
"Materiálno-technické zabezpečenie hasičského a záchranného zboru je také, aké je, ťažko ho nejako pomenovať. Tu je možné konštatovať, že pridelené financie postačujú viac-menej na prežívanie. Nie je možná nejaká systematická obnova, respektíve doplňovanie požadovanej techniky," hovorí riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach Ing. Jozef Bodnár.
Chronicky známa skutočnosť o morálne a fyzicky zastaralom strojnom parku hasičov doslova máta...
"Veď priemerný vek našej zásahovej techniky je vyše 17 rokov. Treba si uvedomiť, že technika, ktorú požíva Hasičský a záchranný zbor, nie je určená na nejaký výcvik, prehliadky alebo cvičenie. Je to pohotovostná technika, ktorá musí byť v každom momente schopná vyrážať na zásahy pri záchrane ľudských životov a majetku. A som presvedčený, že na takéto zásahy by mala byť vždy k dispozícii najmodernejšia technika v 100-% stave. Nie pre hasičov. Ale pre občanov, ktorí v prípade núdze čakajú kvalitnú pomoc. Bohužiaľ, toto si zrejme neuvedomujú tí, ktorí rozhodujú o tom, ako sa peniaze prerozdeľujú."
Košice, ako druhé najväčšie mesto Slovenska, nie sú vybavené potrebnou kvalitnou výškovou technikou.
"V súčasnosti máme dva hasičské rebríky DL 30 na podvozkoch IFA. Ich priemerný vek je viac ako 17 rokov. Vzhľadom na ich morálnu a fyzickú zastaranosť sa javí nutnosť nahradiť ich novým rebríkom s dostupnosťou minimálne 40 metrov. Toto mesto, so svojou sídliskovou zástavbou, výškovými budovami, by takýto rebrík jednoznačne malo mať. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru má síce k dispozícii aj hasičské plošiny, ale tieto pre zásahy v hustej, ťažko dostupnej sídliskovej zástavbe a v úzkych uličkách Starého Mesta nie sú z hľadiska dostupnosti ako aj taktiky zásahu vhodné," vysvetľuje šéf hasičov.
Samotní hasiči majú podobný názor. Ako dodávajú, technika postupne vypadáva a len obrovskou vôľou samotných hasičov sa opravuje pomaly už neopraviteľné.
"Zo šiestich zásahových vozidiel značky Karosa nie sú k dispozícii zďaleka všetky. Komplet nám vypadáva technika, dúfame, že nezačne štrajkovať komplet, to by bol kolaps, ten ale nepripustíme. Tieto stroje sú opotrebované, ak všetko pôjde dobre, podarí sa nám jednu Karosu dať dokopy v nasledujúcich dňoch," dozvedáme sa od hasičov, ktorí aj napriek tomu, že sú v pohotovosti, musia v dielni dávať dokopy techniku, ktorá by im mala slúžiť.
Dokonca sme začuli aj hlasy, že pokiaľ hasiči patrili pod mesto, bolo na techniku viac peňazí. Len ťažko si však predstaviť hasiča v prípade poplachu, ako si rýchlo beží umyť ruky zamazané olejom, aby mohol ísť zachraňovať majetky, či životy. Toto je však slovenská realita.
"Nie sú peniaze, na týchto autách teraz odišli brzdy. Mal by to robiť autorizovaný servis, ale to by trvalo veľmi dlho. Hasiči sú tí, ktorí to urobia, pôjde sa na STK a znova sa chvíľu pojazdí," dokresľujú situáciu.
V súvislosti s katastrofálnou prejazdosťou sídlisk im chýba stredný hasičský automobil, ktorý by dokázal dostatočne manévrovať aj na úzkych a zatarasených cestách na našich sídliskách.
"Nie je výnimkou, že so súčasnou technikou sa často nevieme dostať k ohrozenému objektu, čo samozrejme sťažuje a predlžuje zásah. A ak ide o ohrozenie osôb ... Tu by mali potrebné kroky urobiť aj kompetentní zástupcovia mesta, nakoľko je povinnosťou obce zabezpečiť komunikácie na prejazd hasičskej techniky. Ale aby sme nepoukazovali iba na negatíva, je treba povedať, že pomerne dobre je naša jednotka vybavená pre technické zásahy, hlavne pri dopravných nehodách, pri ekologických haváriách a pri povodniach. Aj keď niekedy nemáme najmodernejšiu a najdokonalejšiu techniku, tento hendikep nahrádza odbornosť, obetavosť a niekedy doslova aj hrdinstvo našich príslušníkov. Ak si vezmete, aký široký záber činnosti naši príslušníci vykonávajú, tak to vyzerá, že si musia poradiť v každej situácii. Sú tu požiare, dopravné nehody, povodne, ekologické havárie, hlásenia o antraxe, vyslobodzovanie z výťahov, bytov, odstraňovanie sršňov, či netopierov," hovorí Ing. Bodnár.
Hasičov v Košiciach trápi aj ohodnotenie ich práce. Na hasičov - záchranárov sú kladené vysoké nároky po stránke fyzickej pripravenosti, psychickej odolnosti, zdravotnej spôsobilosti a odbornosti, ale na výplate to nevidia. Byť hasičom, to je už asi skutočne len sen malých chlapcov.
"Aj tvrdosť týchto požiadaviek sa podpísala pod skutočnosť, že na Okresnom riaditeľstve nie sú od minulého roku obsadené všetky funkčné miesta. Nároky na žiadateľov sú vysoké, avšak finančné ohodnotenie je absolútne nemotivujúce. Mali sme prípad, že príslušník po dvoch mesiacoch opustil naše rady práve kvôli veľmi nízkemu ohodnoteniu tejto náročnej práce. Naši príslušníci nie sú spokojní s tým, že niektoré finančné náležitosti, ktoré im garantoval nový zákon o Hasičskom a záchrannom zbore, sa presúvajú do budúcnosti. Je to odôvodnené nedostatkom finančných prostriedkov. Čo nás trápi, je však to, že nie všetkých zložiek sa takéto priškrcovanie dotýka. Na tých, ktorí často v reálnom živote nasadzujú svoje životy pre iných, by sa šetriť nemalo," hovorí J. Bodnár, ktorý nechce špecifikovať, aké je momentálne finančné ohodnotenie hasičov.
"O týchto veciach radšej pomlčím."
Od samotných hasičov sa ale dozvedáme, že priemerný plat v hasičskom zbore vrátane rôznych príplatkov za nadčasy a prémií činí 15-tisíc korún. To je však priemer, do ktorého spadajú aj platy vedúcich pracovníkov. Len pre ilustráciu nástupný plat hasiča je 5000 Sk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
