Martin Fronc (KDH). Ten stále presadzuje heslo, že sa "neučíme pre školu, ani pre známky, ale pre vedomosti do života". Po slávnostnom otvorení školského roka, ktoré tam absolvoval spolu so šéfom košického VÚC R. Bauerom sme ministra školstva trochu vyspovedali.
V Česku sa 1. septembra školský rok nezačal na polovici škôl kvôli doteraz najväčšiemu tamojšiemu štrajku učiteľov. Čo chýbalo k tomu, aby sa podobný scenár zopakoval aj u nás?
- Nemyslím si, že cesta používania silových postupov je správna. Skôr sa usilujeme, aby sme z každého problému našli riešenie. My sme nakoniec síce s problémami, ale predsa len našli 756 miliónov potrebných na dofinancovanie škôl v tomto roku. Niektoré veci sa napokon neurobili tak ako to požadovali odborári, no zas na niečo sme pristúpili. Najmä ich nekompromisná požiadavka bolo zachovanie tarifného odmeňovania, o čom bolo na vláde rozhodnuté podstatne skôr ako urobili vyhlásenie. Hoci máme s odborármi rôzne pohľady na vec, snažím sa s nimi komunikovať a podobne aj so ZMOS-om.
Ako vnímate avizovaný septembrový štrajk učiteľov?
- Neide o štrajk učiteľov, skôr o štrajk celej KOZ, na ktorom budú participovať aj učiteľské odbory. Pokiaľ som sa s nimi stretol, oceňovali, že sme našli spoločnú reč. Z našej strany však existuje snaha vypočuť si ich a spoločne vyriešiť problémy.
Predseda košického VÚC Rudolf Bauer nevylúčil, že koncom roka by mohli mať aj napriek nedávnemu oddĺženiu niektoré školy finančné problémy. Pomohla by v takomto prípade opäť vláda?
- To nepredpokladám. Pre tento rok to už asi je konečné množstvo peňazí a nebolo by ani dobré, aby sa našli ďalšie finančné prostriedky pre školy. Nechcem hovoriť, že z poskytnutých financií by školy mali vyskakovať, no na ich fungovanie by to malo stačiť.
Keď ste boli študentom, na čo ste sa najviac tešili pri začiatku školského roka?
- Asi ako každý najmä na to, že sa stretnem so spolužiakmi. Samozrejme aj so spolužiačkami, veď to patrí k veku... Zároveň ma pochytila nostalgia, že po krásnom období prázdnin nabehne pravidelný režim a skončí sa voľnosť. My sme však vtedy mali iné problémy, hneď začiatkom septembra sme išli na zemiakové brigády, čo dnešní mladí ľudia nepoznajú. Na druhej strane síce majú podstatne väčšie šance, avšak aj podstatne viac pokušení ako my kedysi. Aj mojim zámerom je, aby sme vytvárali podstatne lepšie podmienky na zmysluplné strávenie voľného času. Je lepšie dávať peniaze na prevenciu ako ich potom zachraňovať napríklad od drog.
Považujete za dostatočné finančné prostriedky, ktoré idú do školstva?
- Vidím pozitívne, že v návrhu "školského" zákona sa hovorí o navyšovaní finančných prostiedkov minimálne na úrovni inflácie. Nikde nie je ale napísané, že to bude len toľko. Množstvo finančných prostriedkov do školstva sa každý rok a aj teraz zvyšovalo, problémom je, že školstvo nefunguje celkom efektívne... Za posledné roky klesol počet školákov na ZŠ o stotisíc, prognóza na ďalších 10 rokov predpovedá rovnaký pokles, avšak počet škôl zostal nezmenený. A práve napríklad na energie, vodné, stočné a údržbu máme na školách najväčšie náklady. A preto potrebujeme reformy, aby sme školstvo zefektívnili. Každý minister školstva, ktorý sa do toho pustí musí čakať veľký odpor a možno aj rozlúčku so svojich kreslom. Ak však prejde zákon o financovaní na žiaka, bude celý systém podstatne spravodlivejší.
Uplynulý týždeň vláda neschválila model financovania VŠ, podľa ktorej sa školné malo platiť už od začiatku budúceho roka. Študenti sa potešili, ako to však vníma vaše ministerstvo?
- Novela zákona ide ďalej do parlamentu, vypúšťa sa len tá časť o poplatkoch. Ten návrh, ktorý som dával, vychádzal zo serióznej analýzy. Bol do značnej miery sociálny a zabezpečoval, aby mohli študovať aj všetky deti, ktoré pochádzajú z menej majetných rodín. Poplatky však v budúcnosti budú, no celý systém sa má viac orientovať na pôžičky. Model, ktorý napokon tesne vo vláde prešiel je viac ekonomický. Moje videnie je skôr kombinácia poplatkov a sociálnych podpôr vo forme štipendií. Aj štúdie OECD a tie naše hovoria, že vo väčšine krajín je práve takýto systém, keďže čisto iba pôžičky bez štipendií má len jediná krajina v Európe.
V poslednej dobe sa objavujú v médiách veľké polemiky o povinne voliteľnom vyučovaní náboženstva na ZŠ, pričom najmä ANO a niektoré opozičné strany voči tomu dosť silno protestujú. Ako konkrétne povinne voliteľné náboženstvo ovplyvní bežného žiaka ZŠ?
- Podľa mňa ide o umelé naťahovanie problému a zavádzanie. Náboženstvo na prvom stupni bolo už za komunizmu... Existuje aj dnes, no dostane sa do trochu inej pozície, keď sa stane alternatívou etickej výchovy. Žiaci si teda budú môcť medzi nimi vybrať. Istá výchova k takým veciam akými sú vzájomná tolerancia a úcta a pestavnie postojov k základným otázkam je na úžitok pre všetkých a následnej aj pre celé spoločnoť. Celá diskusia je posunutá do politickej roviny, ktorá tam v skutočnosti nie je. Ide o štandardné riešenie vo viacerých krajinách a podobný systém tu fungoval už za prvej československej republiky. Je to tolerantný model, ktorý dáva priestor každej cirkvi a aj neveriacim.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári