vinným z pokusu o trestný čin vraždy. Súd rozhodol aj o prepadnutí sekery, ktorou bol zranený Juraj Š. zo Starej Ľubovne, v prospech štátu.
K skutku došlo 3. marca na Mäsiarskej ulici č. 28 v Košiciach. O 8.30 hod. tam prišiel pred byt číslo 3, ktorý neoprávnene obýval obžalovaný a jeho príbuzní, otec dvoch spolumajiteliek domu. Očakával, že po predchádzajúcich výzvach a dohodách budú obyvatelia bytu pobalení a pripravení na vysťahovanie. Opak bol pravdou, navyše sestra Alexandra B. začala hystericky kričať, že odtiaľ neodídu, zatiaľ čo on sa pobral do kuchyne a vrátil sa so sekerou. Držiac porisko v obidvoch rukách, zozadu napadol Juraja Š. tak, že mu zaťal ostrím sekery do hlavy. Spôsobil mu otvorenú vpáčenú zlomeninu spánkov záhlavnej kosti s roztrhnutím tvrdej pleny mozgu, pomliaždenie, až natrhnutie mozgového tkaniva. K usmrteniu 56-ročného Juraja Š. zo Starej Ľubovne nedošlo len vďaka rýchlej odbornej lekárskej pomoci. Mal, ako sa vraví, šťastie v nešťastí, pretože zo zranenia, pri ktorom došlo k porušeniu mozgu, sa vystrábil. Znalkyňa zo súdneho lekárstva na pojednávaní zdôraznila, že sa tak stalo najmä preto, že nenastali žiadne komplikácie.
"Ja som ho nechcel zabiť, len omráčiť. V tom byte sme bývali asi 20 rokov, nechcel som z neho odísť. Bál som sa, že zostanem na ulici, že budem bezdomovec. Myslel som, že keď ho ovalím, tak nám dá pokoj a nechá nás tam bývať," bránil sa pred súdom obžalovaný.
Faktom však je, že na nič netušiaceho podnikateľa zaútočil sekerou s dĺžkou poriska 55 cm a 19 cm dlhým ostrím.
Z výpovedí Juraja Š. a jeho dvoch dcér, ktoré sú spolumajiteľkami domu na Mäsiarskej ulici vyplynulo, že ho kúpili v roku 2000 od Komunity Sestier Uršulíniek, ktorým bol vrátený v rámci reštitúcie. Neoprávnene v ňom bývali rodiny B. a G. Spolumajiteľky vyzvali obidve rodiny, aby sa vysťahovali, tie to však kategoricky odmietli.
"Keďže tí ľudia nechceli odísť, navrhli sme im uzatvoriť nájomné zmluvy a oni s tým súhlasili. Uplynul rok, ale nedočkali sme sa od nich ani koruny, nezaplatili ani jednu mesačnú splátku. Dom bol v dezolátnom stave, mal narušenú statiku a potreboval rekonštrukciu. Navštívili sme ich v januári tohto roku a trvali sme na ich vysťahovaní. Zaslali sme im aj písomnú výzvu na vypratanie priestorov, ktoré obývali. Mali tak urobiť v lehote sedem dní, napriek tomu sa nevysťahovali," opísala pokusy o riešenie situácie Ľudmila Z. Ona i jej sestra si uvedomovali zdĺhavosť súdneho konania, preto navrhli užívateľom ich domu, že ak sa vysťahujú, zabezpečia im náhradné ubytovanie. Oni s tým súhlasili a tak prišiel Juraj Š. v kritický deň do domu už aj s pracovníkmi svojej firmy s tým, že im pomôžu pri sťahovaní.
"Hore som šiel spolu s Milanom T. a Jánom M. Zabúchali sme na dvere obidvoch bytov, z ktorých vyšli obžalovaný a Rudolf G. Začali sa s nami vadiť. Medzitým prišla sestra obžalovaného, ktorá sa hystericky rozkričala. Otočil som sa k nej a zrazu som pocítil, akoby ma do hlavy zasiahol elektrický prúd… Cítil som, že klesám na zem. Matne si ešte pamätám, že som ležal na boku, Milan T. mi držal hlavu, a že sestra obžalovaného kričala ´nezabíjaj!´ Čo sa dialo neskôr, neviem," uviedol pred senátom Juraj Š. Takýto priebeh i záver incidentu potvrdili aj očití svedkovia, resp. dvaja spolupracovníci napadnutého podnikateľa.
Rudolf a Erika G., obyvatelia druhého neoprávnene užívaného bytu sa vyjadrili len k tomu, že medzi Jurajom Š. a obžalovaným došlo k hádke kvôli vysťahovaniu z bytu. Tvrdili však, že to, ako napadol podnikateľa sekerou, nevideli. V tomto duchu vypovedala aj sestra obžalovaného, Katarína D. "Išla som navštíviť mamu a brata. Keď som vychádzala po schodoch, počula som, ako pán Š. prikazuje bratovi, že sa musia z bytu vysťahovať. Chcela som ísť dnu, ale mi to nedovolil. Hádali sme sa pred dverami, bol otočený tvárou ku mne a zrazu som len videla, ako padá smerom k bytu mojej mamy. Kto ho udrel, som nevidela," tvrdila svedkyňa. Okrem iného uviedla, že muž, čo ich chcel vysťahovať z bytu, v ktorom bývali dlhé roky, sa k nim správal agresívne. Juraj Š. to však kategoricky poprel.
Hovorí sa, že strach má veľké oči. Zrejme tak to bolo aj v prípade obžalovaného. Skutočnosť, že by sa ocitol na ulici, znásobila silu šťúpleho Alexandra B. pri útoku sekerou, ale našťastie nie do takej miery, že by svoju obeť usmrtil. Na následky svojho konania nemyslel, čo podľa znalkýň z odvetvia psychológie a psychiatrie vyplýva z jeho osobnosti. Kvôli nízkej mentálnej úrovni chodil do osobitnej školy. Je nielen emočne nezrelý, ale aj výbušný, nie však duševne chorý. V súvislosti s uvedeným, jeho ovládacia schopnosť v čase činu bola znížená o 10-15 percent. Motívom jeho konania bol bezprostredný konflikt kvôli vysťahovaniu z bytu.
"Nechcel som ho zabiť, len postrašiť," povedal v záverečnej reči invalidný dôchodca. O jeho vine nemal senát žiadne pochybnosti. Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom k záverom znalcov však dospel k záveru, že uloženie trestu, ktorý je pri pokuse o vraždu 10 - 15 rokov, by bolo v prípade doposiaľ netrestaného Alexandra B. neprimerane prísne. Z uvedených dôvodov mu súd uložil mimoriadne znížený trest v trvaní 6 rokov.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
