podnikania, teda na obchod s elektrinou.

"Ostatné časti, ktoré nepatria ku kľúčovým, budú postupne odstavené. Alebo ich predáme, alebo pre ne nájdeme externého partnera. Doterajšie usporiadanie totiž nespĺňalo požiadavky liberalizácie trhu, v podstate to tu bol hierarchicky usporiadaný úrad," hovorí predseda predstavenstva spoločnosti Carl-Ernst Giesting.

Ako ďalej dodal z doterajších 210 riadiacich funkcií zostalo len 85. "Od 1. septembra tohto roka bola celá oblasť telekomunikácií vo VSE, vrátane 11 zamestnancov, prevedená na spoločnosť Energotel. Podobne dopadne čoskoro aj výpočtové stredisko. Založíme dcérsku spoločnosť do ktorej prejde 45 pracovníkov. Keďže nie sme nútení starať sa o naše vlastné siete, čoskoro sa staneme objednávateľom všetkých opráv. Vznikne teda ďalšia 100 % dcérska spoločnosť, kde prejde 400 pracovníkov."

VSE plánuje väčšinové podiely v týchto spoločnostiach neskôr predať a na nového partnera previesť aj podnikateľské vedenie. Zároveň sa spoločnosť v dohľadnom čase zbaví všetkých nehnuteľností a pozemkov, ktoré nesúvisia s jej podnikateľskou anabázou.

V súvislosti so znižovaním stavu zamestnancov C.E.Giesting uviedol, že všetky dohody boli uzatvorené vo vzájomnej zhode. "Realizáciou spomínaných projektov sa zníži počet zamestnancov VSE z terajších 2 001 na 1 500, predstavenstvo tu však vidí priestor na ďalšie zmeny. Nemôžeme povedať, že by sme boli s týmito ľuďmi nespokojní, na mieste je však otázka, či sa k sebe ešte hodíme. Pritom sa nejedná len o otázku prepúšťania, teda kvantity, ale aj kvality. V tejto oblasti má VSE ešte čo doháňať. Nebudeme len prepúšťať, ale aj zamestnávať, VSE mení svoju tvár. Nikde neexistuje garancia pracovného miesta na celý život. Máme neefektívne procesy, niektoré práce sa zdvojujú a to nie je progresívne. Všetky tieto skutočnosti tak musia mať dopad aj na počet zamestnancov."

Najväčšie vrásky robia energetikom vysoké pohľadávky. Ako sme sa dozvedeli, najviac dlhuje zdravotníctvo, kde sa suma neuhradená za energiu pohybuje na úrovni 265 miliónov korún. "Tento stav však už nie je dlho udržateľný a veríme, že sa čoskoro nájde riešenie. My elektrinu nevyrábame, musíme za ňu taktiež platiť a to by si mali uvedomiť všetci, ktorí ju od nás kupujú. Veď ani do pekárne neprídete pýtať rohlíky na dlh."

Podobným dlžníkom sú však aj školské zariadenia.

"Vieme, že tu nezohráva úlohu nevôľa škôl platiť, ale celkový systém financovania školstva na Slovensku. Tým sa musí zaoberať štát. Nikto nemôže očakávať, že bude odoberať elektrinu dlhodobo zadarmo, či už je to škola, nemocnica, alebo domácnosť. Pokúsime sa s každou školou uzavrieť dohou, aby sa predišlo problémom."

Stav rozvodných sietí na východe Slovenska podľa Giestinga nezodpovedá štandardom vyspelej Európy, preto bude potrebné investovať. "Od budúceho roka budeme investovať všade, kde sa to len dá, predpokladám, že si to vyžiada investíciu okolo miliardy Sk."

Ako bude vyzerať nákup elektriny zo strany VSE v roku 2004 ešte nie je jasné. Spoločnosť chce však vypísať súťaž, do ktorej sa budú môcť prihlásiť výrobcovia. "Nevylučujeme, že elektrinu budeme aj importovať. Všetko bude závisieť od ceny, akú ponúknu Slovenské elektrárne a iné spoločnosti. V praxi to znamená, že ak Slovenské elektrárne ponúknu dobrú cenu uzavrieme s nimi zmluvu v opačnom prípade budeme elektrinu dovážať."

Nové vedenie spoločnosti reprezentované 49 % vlastníkom RWE sa počas 7 mesiacov odkedy prevzalo vedenie VSE, intenzívne venovali ročnej účtovnej závierke za rok 2002, kde ešte existujú detailné otázky, ktoré treba doriešiť s 51-% vlastníkom, teda štátom. "Príslušné zákony umožňujúce doprivatizáciu podniku sa majú v decembri meniť, môžem povedať, že RWE má naďalej záujem 100 % podiel vo VSE, čo súčasný platný zákon neumožňuje."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári