Nabukadnesar, priniesol by nám čudnú zvesť. Z veľkej lásky k chorej kráľovnej z Mídskej ríše dal postaviť visuté záhrady. Ovocie z týchto záhrad prinavrátilo zdravie kráľovnej...
Vráťme sa však do súčasnosti. Vláda SR v roku 1992 schválila Národný program zdravia. Základným cieľom programu bola realizácia rozvoja ovocinárstva, čo by sa malo pozitívne prejaviť vo výžive obyvateľstva v spotrebe ovocia hlavne z vlastnej produkcie. Program podpory zdravia mal následne dosiahnuť zdravotníkmi odporúčanú spotrebu. Žiaľ, program sa v praxi plne neuplatnil.
Vlády v krajinách Európskej únie (EU) plne podporujú výrobu a spracovanie ovocia. Dbajú, aby ekonomické prostredie pre producentov ovocia bolo priaznivé a motivačné. Narastá počet vhodných a východných dotácií, ako aj kvalitná a pružná informačná sústava. Výsledok, priemerná ročná spotreba ovocia na obyvateľa za rok v európskych podmienkach dosahuje 108 až 145,6 kg na obyvateľa...
Na Slovensku napriek programu vlády (1992) spotreba ovocia má stále klesajúci trend. Zo 60 kg na obyvateľa ročne klesla na 51,9 kg. V roku 2000 sa spotreba ovocia z domácej produkcie stala doslova alarmujúco nízka.
Ekonomické reformy, následná privatizácia obchodnej siete zmenili zaužívané distribučné praktiky. Roztrieštenosť, nedostatok informácií a nezriedka neschopnosť menežérov vytvoriť konkuriencie schopný podnik dokonali dielo skazy. Slovenskí ovocinári iba sledovali, ako sa vytvára čoraz väčší priestor pre dovoz ovocia v prevažnej miere i takých druhov, ktoré ovocinári dopestujú v agropotravinárskom komplexe SR.
Poznatky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ako i Svetovej organizácie výživy (FAO) zdôrazňujú nezastupiteľnú zložky výživy - ovocia. Nabádajú k zvyšovaniu intenzity zakladania nových sadov. Svoje SOS zaslali aj vláde Slovenska. Napriek tomu zo strany štátu sa akosi pozabúda na prijatý program podpory zdravia slovenskej populácie.
Nezapadá slnko nad 500-hektárovým sadom
Kedysi dávno Slovania mali svoje posvätné háje a ovocné sady ohraničené kamennými kruhmi. Stromy a ľudia patria k sebe po mnohé stá a tisícročia. Biblia opisuje "ľudský raj na zemi", kde rastú ovocné stromy s chutnými a liečivými plodmi. Podľa latinskej verzie Biblie stromom poznania je jabloň. Mnohé národy majú svoj národný strom zobrazený v štátnom znaku. Aj obce v okolí mesta Košice po mnohé stáročia sa zaoberali ovocinárstvom. V Rozhanovciach, Košických Olšanoch, Bysteri a Zdobe dodnes žijú pamätníci na slávnu ovocinársku tradíciu.
500-hektárový ovocný sad pred bránami mesta Košice, kedysi s honosným prívlastkom - intenzívny, dnes známy ako cintorín vitamínov, kde sa malo vysadiť cez 200 tisíc ovocných kultivarov (jablká, hrušky, slivky, čerešne, marhule a broskyne) s investičným nákladom, ktorý nemal ďaleko k miliarde korún, sa stal veľkým výkričníkom slovenského ovocinárstva.
Rozhanovský ovocinársky projekt mal pre Košice zabezpečiť plný sortiment nutrične kvalitného ovocia mierneho pásma v cenových reláciách dostupných pre široké vrstvy spotrebiteľskej verejnosti. Absencia odbornosti, ekonomického uvažovania, možno aj ľahostajnosť a konečne aj búrlivé privatizačné vetry spôsobili, že tento obrovský sad zanikol. Vzácne ovocné stromy postupne odumierali a hynuli, ako sa vraví, priamo na koreni. Okolité lesné porasty, burina a choroboplodné zárodky dielo skazy dokonali.
"Tomuto sadu a cintorínu vitamínov už ľudský um a ruky nepomôžu. Obnoviť sad je nad ľudské sily a zázraky ako vieme sa v reálnom svete nekonajú," hovorí bývalý predseda bývalého družstva v Rozhanovciach František Eged.
Tí pobožnejší iba zalomili rukami a dívajúc sa na nebo spustili: "Pane Bože z vysokého neba, keďže si nám dal zuby, dajže nám aj chleba..." Chlebom tohto kraja bolo vždy ovocie. A po ostatné roky sa v sade neurodilo ani jedno jabĺčko.
"Ovocný sad je skutočne pozemský raj...," tvrdí Ing. Pavel Eftimov, CSc., a dokladá: "a to nielen v mytológii, ale aj v skutočnosti." Tento pracovitý ovocinár sa rozhodol urobiť zázrak. "Dorazil som na breh svojho Rubikonu - rozhodnutiu prebudiť tento cintorín ovocných stromov opäť k životu," hovorí inžinier.
Stredoeurópska rada roľníkov a ovocinárov (Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko) sa snaží zjednocovať svoju poľnohospodársku politiku ešte pred vstupom do EÚ. Bariéry sú však príliš evidentné. Výrazne sa to prejavuje napríklad na dovoze komodít na úkor domácich producentov.
Slovenskí ovocinári by dokázali vyprodukovať dostatočné množstvo a sortiment ovocia z mierneho pásma, ale mdlá legislatíva im len ťažko umožňuje komplexne riešiť obnovu alebo rozvoj ovocinárstva. Podporné prostriedky a dotácie sú nedostačujúce. Ovocný sad, to nie sú iba stromy, ale aj vhodné klimatizované sklady, triediace linky, baliace stroje, manipulačná technika... To všetko v štátoch EÚ je bežné a samozrejmé. Zo strany štátu nie sú prijaté životne dôležité opatrenia na podporu vývozu ovocinárskych komodít. Súčasné colné predpisy, poplatky, osvedčenia a získanie ďalších dokladov a povolení skôr vývoz hatia.
Sortiment ovocia, ktoré by sme dokázali vyprodukovať doma, radšej dovážame za valuty zo zahraničia. Za jediný rok sa na Slovensko dovezie asi 36 tisíc ton jabĺk, asi 3,5 tisíc ton broskýň a 1,2 tony hrušiek. Sú to alarmujúce údaje.
Inšpirujúci príklad
V Košických Olšanoch sa "zázrak" predsa len konal. Oživiť dávno mŕtvy ovocný sad si vyžaduje nielen vysokú ovocinársku prax, ale aj tvrdé pracovité ruky. Ing. Eftimov "odkrojil" prvých 37 hektárov z tohto cintorína. Investorom výstavby ovocných sadov jabloní je firma Galafruit spol. s r. o. Výpestky jabloní štandardných odrôd: Golden Delicious, Braeburn a Fuji. Vybrané kultivary majú za sebou viacročné pestovateľské poznatky, ale tiež rastúce požiadavky trhu. Podľa vyjadrenia Ing. Eftimova je plne reálny predpoklad, že prvé úrody v tomto vysokointenzívnom sade sa budú zbierať už v druhom a treťom roku po výsadbe.
"Plnohodnotný zberový rok s maximálnou rodivosťou predpokladám v treťom roku," hovorí Ing. Eftimov a dokladá: "Projektovanou rekonštrukciou sadov v tejto prímestskej oblasti sa rozšíri výroba, vytvoria sa nové pracovné miesta, na stôl spotrebiteľa sa dostane ovocie v čerstvom stave. V neposlednom rade sa žiada spomenúť aj priaznivý vplyv komplexu zelene na životné prostredie. Je len samozrejmé, že pri realizácii výstavby ovocného sadu sa plne rešpektovali výrobné, ekologické a odbytové podmienky, ktoré určuje príslušné ministerstvo SR."
"Kto počtuje, ten gazduje" tvrdí prastará ľudová múdrosť tohto kraja. Na otázku, aká je prognóza ekonomickej efektívnosti, Ing. Eftimov očami preletí cez jabloňový sad a začne rátať: "Podľa prepočtov firmy Galafruit, ako aj projektu výsadby sadu možno počítať s návratnosťou investícií po dvoch rokoch po vstupe sadov do plne rodivosti, pričom predpokladám priemernú úrodu cez 30 ton jabĺk z jedného hektára..."
Naviac v Košických Olšanoch je vybudovaný veľkokapacitný sklad ovocia s riadenou atmosférou, ktorý spĺňa náročné kritériá platné v krajinách EÚ.
102 787 jabloní...
Až raz ktosi po rokoch zalistuje v zažltnutých stránkach novín, možno si uvedomí, že v skutočnosti až v roku 2003 bol na východe SR pred bránami mesta Košice odštartovaný spomenutý Národný program zdravia. Uvedený počet jabloní (a ďalšie ovocie mierneho pásma) je iba štartovací program firmy Galafruit, ako to nazval Ing. Eftimov: "Raz predsa musí skončiť taká anomália, že dovozové banány sú lacnejšie než domáce jablká..."
Cez 100 tisíc jabloní už v mesiaci máj sľubne vyrašilo. O rok ovocné stromčeky zakvitnú a o ďalší rok... Mnoho inšpirujúceho sa tu vykonalo a ešte vykoná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
