z Popradu.
"Tento organ vlastne nie je starožitnosť. Skriňa, v ktorej je umiestnený, pochádza z roku 1896, ale nástroj vnútri až z roku 1972. Je to vlastne mladík medzi organmi, lebo má iba 31 rokov. Vidíte to aj podľa hracieho stola. To už je techno. A pozrite na srdce nástroja, takzvanú releovú skriňu s magnetmi a ovládačmi na vzduch, ktorý prúdi do píšťal, vo vnútri je už elektrická traktúra," pozýva Gabriel Bies do útrob skrine organu, odhaľujúcej pre laika zložitý systém akýchsi skriniek, nad ktorými tróni ešte jedna veľká, ukrývajúca práve spomínané "srdce".
Drevená schránka s gotickými lomenými oblúkmi a ornamentikou i konzolami v tvare svätých, je vlastne vydarená napodobenina tohto slohu, pochádza z konca 19. storočia.
Samotný nástroj má 55 registrov a 4500 píšťal, kovových aj drevených. Z materiálu sa odvíja aj farba zvuku. Aj ten musia majstri organári dokonale vyladiť. Najprv však po častiach demontujú píšťaly a čistia ich ako tvrdia "vaničkovou technikou".
"Vyzerá to ako keď kúpete dieťa. Kovové píšťaly umývame vodou vo vaničke," hovorí Gabriel Bies.
Jeho kolega Peter Franzen zatiaľ stláča klávesu vylaďujúc tón. "Máte pravdu, každý z nás má k hudbe blízko. Všetci musíme mať prinajmenšom dobrý sluch," vysvetľuje.
Organ v košickom Dóme je zatiaľ najväčšou prácou akú kedy robili. Ale nie je najdlhšou. Na organe v levočskom chráme sv. Jakuba pracovali dva roky.
"Zaujímavosťou je, že tento nástroj má 30 rokov a my sme už štvrtá firma, ktorá na ňom pracuje. Svedčí to o pôvodnej, nie veľmi dobrej kvalite toho nástroja. Nechcem však tým tento organ potápať, v žiadnom prípade, lebo napriek tomu patrí k najlepším a má jeden z najlepších zvukov na Slovensku. Podpísalo sa na ňom však socialistické zriadenie. Zákazku dostala monopolná firma Rieger Kloss, bola jediná v celom Československu. Všetko takto fungovalo za komunistov. Postavili tu organ a nikomu na tom nezáležalo, či to urobili lepšie, ako by to urobila iná firma. Konkurencia? Boli to vtedy úplne neznáme pojmy. Iba tak sa mohlo stať, že v skrini je drevený hranol pred vchodom ku ventilom, sú tam síce dvierka, ale nedajú sa otvoriť. Ak by ste chceli opraviť ventily, musíte to celé zbúrať. Komunistickí majstri nám tu zanechali takéto dielo," čuduje sa.
Mixtúra 4 fach vznikla v 91. roku a za ten čas pracovala na množstve nástrojov po Slovensku. Napríklad aj na organe v kostole sv. Jakuba v Levoči. Na otázku či majú zákazky aj zahraničí svorne tvrdia: "Na Slovensku organy chátrajú, práce tu máme dosť. V zahraničí sú na slušnej úrovni, tu sa však na nich podpísala doba minulá."
Organ v Dóme sv. Alžbety je už z niekoľkej generácie, zaujímalo ma, kde sú teda jeho predchodcovia.
"Ľahli popolom, väčšinou skončili na smetisku. Nástroj, ktorý tu bol predtým, by mal dnes už sto rokov a pred ním určite jestvoval ešte starší. Aj ten zrejme skončil kdesi vyhodený," dodáva Peter Franzen.
Prečo si táto štvorica organárov hovorí práve Mixtúra?
"Mixtúra je v organovej reči register s viacerými píšťalami, ktoré sa ozvú, keď stlačíte klávesu. Môže ich byť rozličný počet a my sme vlastne štvorradová mixtúra," vysvetlili mi na rozlúčku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
