filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
U 'intelektuála Fila', ako kamaráti nazývajú spievajúceho Filipa Orátora z kapely Ears, by ste ťažko hľadali záľuby typu posilňovňa, varenie, záhradka či domáce práce. Zato vás na otázku obľúbeného koníčka ohúri odpoveďou, ktorú ani v najmenšom neočakávate. "Rád čítam," prehodí spevák. "A čítam nonstop. Ťahá sa to so mnou už od malička. Prečítal som toho už ozaj strašne veľa. Z beletrie mám veľmi rád Milana Kunderu a klasikov typu Remarque či Hemingway. Momentálne mám rozčítanú knihu Sto rokov samoty od Marqueza. A moja najlepšia kniha? Asi Kunderova Nesmrteľnosť," hovorí Filo, ktorý sa síce považuje aj za náročného poslucháča, paradoxne sa však po rokoch počúvania zložitej hudby a neustáleho hľadania nových muzikantských nápadov dopracoval... "...k sólovým albumom Vaša Patejdla," vraví Filip. "Človek by neveril, ale v jeho tvorbe nájdete strašne veľa zaujímavých vecí a je tam stále čo objavovať. Momentálne som sa zameral prevažne na slovenskú hudbu. Pozháňal som si veľa domácich a českých platní, ktoré dookola počúvam. Napríklad nový album J.A.R. je vynikajúci," tvrdí Filip, ktorý v šere súkromia vyrába výtvarné grafiky, ktoré vraj nikdy nikomu neukáže. A tiež skladá básne, nevylučuje, že z nich raz bude vydaná zbierka.
Peniaze míňa na hudbu. Hudobné albumy, nástroje. Alebo investuje do svojho počítača. Určite však neutráca na módu. "Termín móda ako taký strašne neznášam. Pripadá mi to strašne uniformné. Niekto vyhlási, čo je módne, a teraz poďme všetci do radu a obliekajme sa podľa toho, čo je in. Strašné. Ja som preto vždy už len z princípu šiel proti všetkému, čo bolo módne," vraví Filip, zaťažený na bielu farbu. "Jedného dňa som skrátka začal nosiť bielu a odvtedy mám na sebe skoro stále niečo biele. Ale keďže chodím do práce, kde sa musím obliekať podľa istého manažérskeho bontónu, som nútený tráviť časť dňa v obleku a kravate," krčí plecami vyštudovaný ekonóm, ktorý sa vo svojom odbore veľmi dobre orientuje a pri ekonómii vidí svoju budúcnosť.
Považuje sa za gurmána. "Zjem čokoľvek, mám rád strašne veľa jedál, vyslovene sa štítim len jediného. Neznášam ryžový nákyp. Hnusí sa mi ryža pripravená nasladko," pokračuje Filip v poodhaľovaní svojho ja. Z nápojov si obľúbil Sprite, ktorý pije takmer neustále, občas ho strieda s vodou. Alkohol mu nevonia a hoci sa kedysi dobre vyznal v pive, dnes ho už ochutná len zriedka. Statočne sa vyrovnal aj so svojou neresťou - fajčením. "Pred polrokom som prestal a odvtedy mi cigarety nechýbajú. Doslova mi vadia," vraví Filip.
Klasické dovolenky pri mori a relax na slnečných plážach mu nič nehovoria. Považuje ich za strašnú stratu času a plytvanie peňazí. "Je mi ľúto každého dňa, ktorý takto strávim. Za tie náklady by sa dalo predsa niečo zmysluplné vidieť a zažiť, ale tam mi všetko to uniká. Na druhej strane more milujem a raz by som pri mori chcel žiť," vyznáva sa Filo, ktorý okrem svojho morského sna túži po ceste okolo sveta, v rámci ktorej by si mal čas pozrieť to najkrajšie, čo na jednotlivých kontinentoch je. Rád by sa tiež vybral do Spojených štátov amerických a nasal najmä atmosféru New Yorku, kde žije jeho mama. "Hoci som tam ešte nikdy nebol, viem, že je to mesto, kde by som sa cítil ako ryba vo vode a neviem, či by som tam už aj nezostal."
Filip si toho roku veľa dovolenky neužil. "Naposledy som vypadol za hranice pred rokom s naším klávesákom Silvermanom. Vybrali sme sa na osemnásť dní do Španielska. Po ceste tam sme zablúdili vo francúzskom Marseille. Uviazli sme v uzučkých uličkách centra, kde bola strašne hustá premávka, a tak sme museli s naším obytným prívesom veľmi kľučkovať, pričom sme zakaždým nesprávne odbočili. Motali sme sa dookola a nevedeli nájsť cestu von. Čo bolo najhoršie, absolútne nik tam nevedel po anglicky, strašná situácia, už sme mysleli, že tam zostaneme trčať navždy," opisuje útrapy Filip, ktorý je častým návštevníkom kinoklubov. Komerčné produkcie ho nezaujímajú, viac ho oslovili režiséri typu Bergman či Tarkovskij. "Tarkovského film Stalker som videl už asi 35-krát, keďže som stále nedokázal pochopiť jeho záver. Napokon som sa musel dopátrať vysvetlenia až na internete a predstav si, pointa nebola až taká hlboká," smeje sa Filo.
Auto využíva, lebo musí. Nedávno si kúpil nový Volkswagen Polo tesne po tom, čo na takom istom havaroval. "Zaspal som za volantom. Jazdil som strašne unavený, už v takom stave nikdy za volant nesadnem. Skoro som sa zabil. Poisťovňa skonštatovala totálnu škodu, len tak som si mohol dovoliť kúpiť nové auto," dokončí Filip s prísľubom sebe samému, že sa už za volantom nikdy preceňovať nebude.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
