režiséra Miloša Formana, ktorý sa rozhodol pre jeho román Žeravé uhlíky. Snímka bude mať anglický názov The Embers (Pahreba) a mali by sa v nej objaviť hviezdy ako Wynona Ryderová, či Klaus Maria Brandauer. Kniha sa stala bestsellerom v Taliansku, Nemecku a vo Francúzsku.
Sándor Márai pôvodným priezviskom Grosschmid prežil najväčšiu časť svojho detstva na Mäsiarskej ulici číslo 35. Dnes tam sídli Klub národnostných menšín a jeho pamätná izba. Tá sa stala za posledné roky doslova pútnickým miestom milovníkov tohto spisovateľa, ktorého čoraz viac objavuje svet. Boom nastal na frankfurtskom knižnom veľtrhu v roku 1998, kde prezentovali jeho dielo.
"Otto von Habsburg tu bol až trikrát, raz prišiel dokonca iba sám inkognito. Zastavil sa cestou z Budapešti s najmladším synom Jurajom. Prechádzal sa tu po ulici, v takom typickom kabátiku, ešte tu bola iba pamätná tabuľa. Pozvala som ho dnu a potom sľúbil, že sa určite vráti. Prišiel ako oficiálny hosť Rudolfa Schustera a navštívil nás aj pri oslavách storočnice. Vtedy povedal, že Sándor Márai je najvzdelanejší maďarsky píšuci autor. Tvrdil, že nemusí ani vstúpiť do Košíc, ale prostredníctvom Máraiho dokonale pozná ich atmosféru, vie, kde leží Bankov, Anička, kde je Dóm. Vážil si ho najmä kvôli jeho myšlienkam," ukazuje podpis v knihe návštev pani Júlia Sokolová, ktorá žije v dome a zároveň spravuje Máraiho pamätnú izbu.
Exponátov je tu síce poskromne, ale sú medzi nimi aj rodinné relikvie, ako spisovateľov obľúbený glóbus, ktorý zachránil s rozbombardovaného budapeštianskeho bytu. Ten istý nájdete aj na fotografii z jeho pracovne. Je tu aj kovový krucifix, pod ktorým sa vraj v roku 1989 v byte v San Diegu zastrelil. Tento svetoobčan a veľký zástanca občianskej spoločnosti, nepriateľ totalitných režimov, fašizmu a boľševizmu, ktorý musel z Maďarska odísť do exilu, sa už slobody nedožil. Až potom začali jeho diela vychádzať aj v Maďarsku a niektoré sú preložené aj do slovenčiny a do češtiny.
"Nedávno sem prišiel prekladateľ z Fínska, ktorý pracuje na jeho dielach. A vážime si aj návštevu osobnej priateľky Sándora Máraia Zsuzsa Szönyi Triznyaovej, ktorú ako jedinú prijal v Amerike. O svojich kontaktoch a korešpondencii so spisovateľom vydala úspešnú knihu," hovorí Júlia Sokolová.
V pamätnej izbe sme práve zastihli budapeštianskeho herca a dramatika Györgya Erdélyho.
"Už 40 rokov viem, že jestvuje Márai. Začal som si ho všímať vtedy, keď som zistil, že všetky hodnoty, ktoré vo svojom diele vyznával, neboli v živote, ktorý som v totalitnom Maďarsku žil. Keď som sa nad tým začal zamýšľať, zistil som, že tie dva svety, môj a ten o ktorom písal on, sa nedajú porovnávať," prezradil dôvod svojej návštevy György Erdély.
V Budapešti inštalovali sochu Sándora Máraia pred dvoma rokmi, u nás zatiaľ jestvuje iba pamätná tabuľa. Malo by sa to však zmeniť - z iniciatívy Maďarského spoločenského domu v Košiciach sa v týchto dňoch uskutočňuje verejná zbierka na realizáciu plastiky. Aby sa aspoň symbolicky tento košický rodák vrátil domov.
Návštevníci pamätnej izby, ktorí prichádzajú zo všetkých kútov sveta sa čudujú len jednej veci.
"Keď niekoho zastavia na ulici a pýtajú sa na Sándora Máraia, väčšinou sa im dostane nechápavej odpovede. O spisovateľovi, ktorý sa tu narodil, vedia málo alebo nič," poznamenala Júlia Sokolová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
