fanúšikov dobrej hudby, hostí a zvedavcov, ktorí využili voľný vstup, sa tak mohlo odviazať pri energiou nabitej improvizačke muzikantov Mariána Čekovského (Pali Jeňo - trúbka, Ferko Beneš - perkusie, Maťo Janočko - bicie a Čeky klávesy a "basa"), v ktorých strede jednoznačne dominoval gitarový mág Henry Tóth. Je veľmi ťažké nájsť meno slovenskej hudobnej stálice, s ktorou by Henry nespolupracoval. Pri jeho gitarových sólach naďalej padajú sánky. A stále ide o veľmi príjemného a rozhľadeného spolubesedníka.

Čo sa s tebou deje, dlho sme ťa nevideli, nepočuli...

"Keďže sa mi konečne splnil sen a podarilo sa mi založiť si vlastné štúdio, trávim v ňom celé dni, zatvorený od rána do večera. Produkujem muziku hocijakého charakteru a druhu. Pracujem celé dni a na koncerty nebol čas. Nemal som ani zostavu, ktorá by so mnou mohla v poslednom čase adekvátne hrávať. Ale keďže všetko sa vyvíja, som momentálne na najlepšej ceste, aby som sa o niekoľko mesiacov mohol pred ľuďmi ukázať s vlastnou skupinou."

Ako sa ti hralo po dlhom čase odmlky, v Košiciach so zostavou Mariána Čekovského?

"Takéto jam-session, to sú pre mňa najlepšie akcie. Aj keď sme spočiatku vôbec nevedeli, čo vlastne budeme hrať, bola to zábava ako pre nás, tak pre ľudí, čomu sa mimoriadne teším."

Z času na čas si svoje pôsobisko menil za Ameriku, pokračuješ ešte v týchto cestách "budovania si nadhľadu"?

"Ale jasné, naposledy som tam bol vo februári. Pozvala si ma ako hosťa Lucie Bílá, hrali sme spolu na Brodway. Keď si otvoríte internetové stránky amerických Slovákov, dočítate sa, že som hral dosť dobre, čo si aj sám myslím."

Vie ťa táto krajina ešte niečím prekvapiť?

"Ja to už beriem normálne. Bolo mojím snom sa tam raz dostať a vzhľadom k tomu, že za mláku cestujem už čoraz častejšie, staviam sa k tomu pragmatickejšie. Je to normálny svet ako všade inde, samozrejme, že poskytuje kvantum možností, ale ešte stále sa vždy najradšej vraciam domov."

Značne si pochudol, začínaš na sebe pracovať, alebo je to stresmi?

"Teraz si robíš srandu, alebo to fakt myslíš? Ha, lebo ešte stále som dosť obtlstlý, aj keď som ozaj trošku schudol. To je tým, že mám toho veľa, už som aj zostarol, veď mám už 41, tak som sa začal o seba trochu starať, no."

Čo ťa naposledy potešilo na hudobnej scéne?

"Ježiš, neviem si teraz spomenúť, viem, že vzniklo pár slušných domácich projektov, z ktorých som mal radosť, ale nechcem menovať, aby som neurazil svojich kolegov. A musím povedať, že sa to tu lepší. Vznikajú veľmi pekné projekty, no aj také, ktoré nemôžem vôbec počuť. A tie sú paradoxne najúspešnejšie. Ale to je zvrátenosť môjho vkusu, vždy ma najviac zaujme to, čo nemá komerčný úspech."

Nenaštrbuje ti to vzťahy z muzikantmi, s ktorými spolupracuješ?

"Mám síce kolegov, ale s nikým sa nestýkam. Ja sa už v zásade v muzikantských kruhoch ani nepohybujem. Pohybujem sa len v štúdiu, tam chodia ľudia za mnou. Keďže si nikoho príliš nepúšťam k telu, nemusím sa báť nejakých naštrbených vzťahov."

Nevrav, že si letné mesiace trávil len prácou...

"Môžem ti povedať, že za posledných asi šestnásť mesiacov som mal päť voľných víkendov. Takže žiadna dovolenka nehrozí. Ak aj náhodou nerobím v štúdiu, tak si doma cvičím na gitare. Nech to znie akokoľvek čudne, stále ma to najviac baví. Doslova to milujem. Momentálne ani na žiadnu dovolenku nemyslím, lebo sa mi chce pracovať. Aj keď je to únavné, ešte ma to neprešlo."

Na čo sa najbližšie tešíš?

"Na svoj tretí vlastný album, na ktorom teraz robím. Dúfam že mi prinesie šťastie. Pozval som si naň bubeníka Marcela Buntaja, tento týždeň majú prísť nahrať svoje veci Marián Čekovský a jeho partia, v talóne mám ešte niekoľko zaujímavých hostí. Nad vokalistami som nerozmýšľal, chcem urobiť čisto inštrumentálnu platňu. Je to doteraz môj najkomplikovanejší projekt, vôbec to nejde ľahko, z čoho som trochu nervózny. Ale o to krajšie bude, keď platňu konečne dokončím."

A mimo hudby ti čo robí radosť?

"Bežné veci. Zdravie mojich blízkych a mojich zvieratok, ktoré mám doma. Mám Amerického buldoga, 50-kilové hovado, volá sa Lujzinka. A ešte malého kocúrika. Je mi s nimi dobre, spolu si veľmi pekne nažívame. Musím povedať, že som teraz spokojný."

Kedy si nebol?

"Boli časy, keď som chcel veľmi nejaké veci dokazovať, neustále sa ukazovať, silou mocou preraziť. Priveľmi som sa snažil. Teraz, keď som sa ukľudnil, som zistil, že veci idú samé. Jednoducho, nič v živote sa nedá znásilniť. Nič už nerobím nasilu a ono to vychádza tak, ako má."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári