Slovenska, a tak by sa prirodzene očakávala snaha vlády a štátnych úradníkov lákať investorov najmä do regiónu Prešovského a Košického kraja. Ministri a štátni úradníci súhlasne prikyvujú. Všetky väčšie a zaujímavejšie investície na zelenej lúke však končia, ako inak, na západnom Slovensku.

Investície v našej republike údajne zvažuje hneď niekoľko automobiliek - hovorí sa najmä o spoločnostiach Hyundai a Rover. Ak sa rozhodnú pre Slovensko, kde postavia fabriky? Špekulácie sa množia a sú rozporuplné. Jedna "zaručená" hovorila, že Hyundai trvá na okolí Bratislavy, čo bolo vzápätí oficiálne dementované. Dlho sa hovorilo, že automobilka by mohla prísť do Kechneca. Vzápätí sa objavili informácie, že Kechnec a jeho priemyselný park nemajú dostatočné parametre pre výstavbu takého veľkého závodu. Je to ale skutočne tak?

Starosta obce Kechnec Mgr. Jozef Konkoly si pri zmienke o automobilke už len povzdychne. Na starostovskej stoličke sedí trinásty rok. V posledných voľbách dostal od zúčastnených voličov takmer 94 percent hlasov. Za jeho éry obec zmenila svoju tvár, vyrástol priemyselný park... Mohol by mať dosť dôvodov na spokojnosť. Ako však hovorí, má už toho plné zuby a sto chutí zavesiť celé starostovanie na klinec.

"Automobilka v Kechneci? Teraz vám už môžem povedať pravdu. Čo myslíte, kde Peugeot začínal? Tu v Kechneci. Boli rozhodnutí postaviť závod u nás. A kde skončili? V Trnave. U nás sa neuvažuje totiž tak, prečo by sa mal dať postaviť závod v Kechneci, ale najskôr sa hľadajú dôvody, prečo to na východe nejde. Prvotná téma bola, ako negatívne môže tento projekt ovplyvniť región v oblasti životného prostredia, potom sa začalo vymýšľať, že výmera a členitosť pozemkov nie je vyhovujúca, že nie sme pripravení... Oni chceli 180 hektárov, my máme k dispozícii viac ako tristo. Máme vybudované prístupové komunikácie, vodovod, kanalizáciu, všetky médiá, blízko je letisko, zdroje vody.... Naša lokalita spĺňa všetky európske kritériá aj pre takúto náročnú investíciu. Čo ešte chceme? Má vôbec košická politická scéna záujem pomôcť košickým občanom? Košický kraj nezvládol jeden veľký projekt. Ja blahoželám štátnym úradníkom, že dostali investíciu na Slovensko - tam kde chceli. Veď do Trnavy je predsa len bližšie ako do Kechneca."

Východu sa zo strany investorov dostáva kritiky vraj kvôli tomu, že neexistuje diaľničné prepojenie na zvyšok sveta. Starosta nám ukázal štúdiu, ktorá vypracovala viacero variantov napojenia na maďarský Miškolc.

"Pozrite sa na tie navrhované trasy. Žiadne prepojenie U. S. Steelu či priemyselných zón... Dáva to logiku?"

Starosta zdôraznil, že štátna správa, či už na úrovni Košického samosprávneho kraja alebo aj vládnej agentúry SARIO, by mala podstatne pridať vo svojom snažení o lákanie investorov na východ. Propagačné materiály a celková propagácia kechneckého parku sú úbohé, čo pri poslednej návšteve Kechneca priznal aj minister hospodárstva Róbert Nemcsics.

* * *

"Priemyselný park - to je pre nás predovšetkým záťaž"

Štát poskytol na výstavbu priemyselného parku v Kechneci 184 miliónov korún. Teraz, ako hovorí starosta, sa štátni úradníci bijú do pŕs, akí sú dobrí.

"Viete však, koľko z týchto peňazí sa vráti späť do štátneho rozpočtu? Trvalý záber pôdy, dane z predaja a prevodu nehnuteľností, bezplatný prevod plynu, elektriny... My sme zniesli kura a zlaté vajíčka znáša sliepka do štátnej kasy. A keď sa ozvem, pýtajú sa, ako si môžem dovoliť rozprávať také veci..."

Jozef Konkoly pri otázke na prílev financií od investorov vo forme daní z nehnuteľností len mávol rukou. Každý si vraj myslí, že čo sa vybudovalo v dedine, to je za peniaze amerického Molexu. Pritom ročne do obecnej kasy plynie od investorov len zhruba 400-tisíc korún. Starosta hovorí, že ani zďaleka to nevystihuje energiu a úsilie, ktoré musela obec venovať výstavbe parku. Pre obec priemyselná zóna znamená najmä záťaž. Starosta nemá na rozdiel od štátu štáby ľudí. V súvislosti s parkom však od majetkovo-právnych vecí cez stavebné konania, výkup pozemkov až po vybavovanie na rôznych úradoch - to všetko bolo na ňom. Musí byť manažérom, byrokratom aj starostom zároveň. Podľa J. Konkolyho takéto veci, ktoré vlastne pomáhajú k oživeniu štátnej ekonomiky, by mali byť záležitosťou štátnej správy. Podstatná časť príjmov od zahraničných investorov plynie do štátneho rozpočtu, podstatnú časť práce na ich príchode však odvedú obce.

"Nedotiahnutá je legislatíva. Odklepnú nám nejaký balík peňazí pre výstavbu priemyselného parku, infraštruktúry a podobne, ale už nikoho nezaujíma, že sa medzičasom zvýšia napríklad ceny médií či pohonných hmôt, ktoré výrazne predražia celú stavbu. Štát vám to už nedofinancuje - povie, starajte sa."

* * *

Kechnec sa za posledné roky zmenil na modernú obec

Štát poskytuje obci na občana 1129 korún na rok. Takúto sumu pokladá starosta za smiešnu. Posťažoval si na prístup štátnej správy k majetku aj na konkrétnom príklade ich materskej školy. Štát vrazil do jej rekonštrukcie 1,2 milióna korún. Vyfaktúrovala sa napríklad výmena strešnej krytiny, pritom sa vymenilo len niekoľko jej dielov a dal sa nový náter. Rovnako tak bola preplatená rekonštrukcia potrubí a sociálnych zariadení. Po odkrytí potrubí starosta s hrôzou zistil, že sú prehnité. Po delimitácii materská škola prešla pod obec a potrebuje investície po nedávnej rekonštrukcii aspoň za 600-tisíc.

"Upozornil som na to, že neboli vykonané deklarované práce, napriek tomu sa delimitovalo. Viem si predstaviť, koľko je takýchto prípadov v iných obciach."

Obec Kechnec má vybudovaný nový športový areál. Nie za peniaze Američanov, ako zdôrazňuje starosta, stavali ho deväť rokov podľa toho, ako obecná kasa dovolila. Obec má vlastnú stavebnú firmu, a tak si všetky investičné akcie realizuje svojpomocne. Majú nový dom smútku, obchodné centrum s hasičskou zbrojnicou, postavili bytovku, kde našlo bývanie 40 rodín, dokončili vodovod, kanalizáciu, plynofikáciu, zrekonštruovali budovu obecného úradu, majú vodnú elektráreň, dokončili prvú etapu výstavby sociálno-zdravotníckeho komplexu. V druhej etape postavia lôžkovú časť, kde sa nájdu priestory aj pre umiestnenie asi 60 dôchodcov. Starosta pripravuje ojedinelý projekt európskej integrovanej školy, kde by bola poskytovaná výchova a vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl od materskej až po vysokú. Príjmy od zahraničných investorov predstavujú len malú časť toho, čo obec investuje. Okrem vlastných zdrojov využívajú aj cudzie zdroje, kde sa to dá, uchádzajú sa o štátne dotácie...

* * *

Do Kechneca mieria ďalší investori

Investori, ktorí už v Kechneci podnikajú:

Molex Slovakia, dcéra americkej spoločnosti Molex, zhruba 800 zamestnancov, elektrotechnický priemysel

Gilbos Slovensko, belgická firma, zhruba 100 zamestnancov, výroba laserových zariadení

Spoločnosti, ktoré by sa v Kechneci mali čoskoro etablovať:

Künz, rakúska spoločnosť, predpoklad zamestnať 360 ľudí, výroba zdvíhacej techniky

Jisimex, výroba liehu pre potravinárske a zdravotnícke účely, predpoklad zamestnať 15 zamestnancov, zaujímavý potencionálny odberateľ pre prvovýrobu

Dorsvet, spracovanie ovocia a zeleniny, odbyt pre prvovýrobu, zhruba 30 zamestnancov

V pokročilom štádiu sú rokovania s nemecko-slovensko spoločnosťou vyrábajúcou zatepľovacie systémy, ktorá by mala zamestnať 180 ľudí a s austrálskou firmou, ktorá chce poskytnúť pracovné príležitosti zhruba 300 zdravotne ťažko postihnutým.

Nie všetky ponuky investorov môžu byť akceptované. Mnohí sa totiž uchádzajú o rozľahlé výmery pri minimálnom počte novovytváraných pracovných príležitostí. Na druhej strane mnohých investorov odrádza upustenie od rôznych zvýhodnení a úľav zahraničných investorov, čo sa dáva do súvislosti s naším vstupom do EÚ, kde v tomto smere platia podstatne prísnejšie pravidlá.

Priemyselný park má rozlohu vyše 80 hektárov, v súčasnosti je zabratých desať hektárov. K dispozícii je ďalších 210 hektárov územia, ktoré z 90 percent leží v rovine.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári