ministerstva práce. Podľa návrhu až 10-tisíc korún budú môcť dostať tí nezamestnaní, ktorí sa za prácou presťahujú do iného okresu.

"Príspevok môžu dostať nielen na sťahovacie auto alebo na autobus a vlak, ale aj na, povedzme, prvé nájomné, prvý telefónny účet, prvú električenku a podobné náklady," povedal štátny tajomník ministerstva Miroslav Beblavý.

Vo svete je sťahovanie za prácou bežné. Američan či Nemec takto aj niekoľkokrát počas života zmení miesto svojho bydliska. Na Slovensku je to však skôr výnimočné a ľudia za prácou radšej dochádzajú, než sa sťahujú.

"Sociálne a citové väzby ľudí na miesto svojho pôvodu sú u nás omnoho silnejšie," hovorí demograf Boris Vaňo.

Okrem toho nájsť si na Slovensku byt v inom meste nie je ľahké a najmä je to drahé. Vaňo si preto nemyslí, že príspevok bude mať významnejší vplyv na migráciu do atraktívnejších regiónov Slovenska.

"Využijú ho len tí, ktorí by sa sťahovali za prácou aj bez príspevku, a možno časť váhajúcich. Určite to však nie je veľká skupina obyvateľstva."

Masovejšie sťahovanie by mohlo nastať vtedy, ak sa podarí utvoriť pracovné príležitosti v menej atraktívnych a teda aj lacnejších regiónoch.

Podľa Vaňa nehrozí ani "invázia" Rómov do rozvinutých regiónov.

"Ich možnosť nájsť si prácu a integrovať sa v novom prostredí je prakticky nulová," tvrdí.

Ani ministerstvo práce neočakáva masové sťahovanie.

",Vyľudňovanie' regiónov nemôže spôsobiť jeden nástroj aktívnej politiky trhu práce," povedal hovorca ministerstva Martin Danko.

Nevie dnes odhadnúť, aký veľký bude záujem o príspevok a bude to závisieť aj od toho, "ako sa bude vyvíjať cenová hladina nákladov na zabezpečenie bývania".

Čo si ministerstvo však trúfa odhadnúť, je smer migrácie.

"S najväčšou pravdepodobnosťou z juhovýchodu na západ či severozápad Slovenska," hovorí Danko.

Má na mysli najmä okresy z Košického a Prešovského kraja do Trnavského kraja.

Uchádzači o príspevok budú musieť splniť dve podmienky - byť istý čas evidovanými nezamestnanými a presťahovať sa aj fyzicky, to znamená zmeniť miesto svojho trvalého pobytu.

Jozef ČAVOJEC

Štátna podpora sťahovania nie je novinka

Príspevok na sťahovanie za prácou nie je ničím novým. Český geograf Jiří Blažek píše, že vo Veľkej Británii sa jednorazová finančná pomoc pri sťahovaní uplatňovala v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Okrem nej štát nezamestnaným pomáhal pri obstarávaní bytu v cieľovom regióne či podporoval dochádzajúcich za prácou. "Vo Veľkej Británii (...) štát podporil počas asi 20 rokov presťahovanie vyše 500-tisíc obyvateľov z problémových do prosperujúcich regiónov," píše, odvolávajúc sa na zahraničných autorov.

Štátom "podporovaná" migrácia za prácou však nie je novinkou ani u nás. Za socializmu sa ľudia sťahovali z vidieka do miest, kde sa zakladali priemyselné podniky, ktoré im ponúkali pracovné príležitosti. Vidiek si to "odniesol" najmä po demografickej stránke, keď odchodom ľudí v produktívnom a reprodukčnom veku klesla pôrodnosť a zvýšil sa podiel starých ľudí. Vidiek chradol aj preto, že vtedajšie územné plánovanie sledovalo sústavu tzv. strediskových obcí.

V 90. rokoch sa však intenzita i smer migrácie zmenili. Takmer nefunkčný trh s bytmi, ako aj typická dochádzka za prácou sťahovanie v podstate zablokovali a "presmerovali" ho z centier na vidiek, kde je voľný bytový fond.

(joč)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári