mal autonehodu. Utrpel pri nej poranenie hlavy s krvácaním do mozgu. Ako sme sa dozvedeli, prvý rok po havárii mával epileptické záchvaty a zlyhávala mu pamäť. V tom čase ešte nikoho neohrozoval, ani sa nikomu nevyhrážal. Rodine a nielen jej sa začal vyhrážať zabitím až v priebehu roka 2002. Jeho najbližší boli nútení zo strachu, že svoje hrozby splní, prespávať u susedov a príbuzných. Nakoniec sa museli odsťahovať z dediny.
"Nasťahujte sa len tak k niekomu do domácnosti. To sa predsa nedá. Každý ná svoju rodinu, svoje starosti. Keď začala byť situácia doma neúnosná našli sme si podnájom v Košiciach na Ťahanovciach. No aj tu nás našiel, aj sem sa nám chodí vyhrážať," informoval nas člen rodiny.
Ďalej dodáva: "Po tej nehode mu lekár odporučil akési terapie, ktoré si zle vysvetlil. Myslí si, že má rakovinu a pomaly zomiera. Z toho dôvodu sa nám vyhráža, a nedá si vysvetliť, že chorý na rakovinu nie je. Viackrát sme na neho podali na polícii trestné oznámenie. Doteraz chodí po slobode a ohrozuje svoje okolie. Na čo čakajú? Až sa stane nešťastie? Už dlhšiu dobu sa lieči u psychiatra, ten však tvrdí, že je po psychickej stránke zdravý. Na koho sa máme obrátiť o pomoc?"
Ako postupovať v takýchto prípadoch sme sa spýtali právnika Mgr. Drahoslava Potočeka.
"V prvom rade ohrozovaná osoba alebo skupina osôb musí podať trestné oznámenie na polícii. Tá po spísaní udania postúpi prípad vyšetrovateľovi. Úlohou vyšetrovateľa je prešetriť, či podozrivá osoba spáchala trestný čin, alebo priestupok proti občianskemu spolunažívaniu."
Podľa § 49 odseku 1 pismeno d o priestupku hovoríme vtedy, keď niekto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví (práceneschopnosť v trvaní siedmich dní), nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubím správaním. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do výšky 3 000 korún.
Za trestný čin podľa § 196 sa stíha ten, kto sa skupine obyvateľstva vyhráža usmrtením, ublížení na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu. V tomto prípade môže byť potrestaný odňatím slobody na jeden rok.
Ak sa však podľa § 197a trestného zákona niekto vyhráža osobe alebo skupine osôb usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. Vzatie páchateľa do väzby maximálne na dva roky je možné po rozhodnutí súdu vtedy, ak sa vyhrážanie alebo ujma pácha na blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jej starostlvosti alebo výchove.
"V prípade, že vyšetrovateľ po prešetrení oznámenia a vypočutí svedkov, má dostatok dôkazov, že obvinený spáchal trestný čin, aby bola vznesená obžaloba, prípad postúpi prokuratúre. Tá vydá uznesenie na obžalobu, na základe ktorej rozhoduje súd.
Je však možnosť, že obvinený bude vzatý do väzby v prípravnom konaní, ak spáchal závažný trestný čin. Medzi závažné trestné činy sa pokladá aj vyhrážanie sa zabitím. Toto rozhodnutie môže vydať súd, ak je podozrenie, že obvinený bude ďalej páchať trestný čin, čiže naďalej bude ohrozovať ľudí vo svojom okolí, alebo bude ovplyvňovať svedkov, prípadne je podozrenie, že utečie pred súdnym stíhaním," dodal Potoček.
Príbuzná obvineného dodala: "Vyšetrovateľ momentálne čaká na odborný zdravotný posudok psychiatrov, ktorí sa vyjadria, aký je jeho zdravotný stav z psychiatrického hľadiska. Bez tohto posudku nemožno dať podnet na súdne konanie a pokiaľ súd nevynesie verdikt, nám zostáva len čakať a dúfať, že zostane "iba" pri vyhrážaní!"
Autor: Jana TORÁČOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
