ak na ňu manžel nežiarli a občas ju nepreplieska, tak ju nemá ani rád.
Domáce násilie je azda najrozšírenejšou formou násilia a aj dnes, v 21 storočí, je spoločensky akceptovateľné. Aj keď sa pomaly mení legislatíva, ktorá donedávna chránila viac násilníka ako obeť - žena utekala s deťmi do bezpečia azylových domov či k príbuzným, zatiaľ čo násilník ostával v spoločnom byte - sú to iba prvé kroky. A keby hneď zajtra svitlo všetkým ženám vďaka dobrým zákonom na lepšie časy, zmeniť hlboko zakorenený názor verejnosti bude trvať dlhé roky. Muž bude totiž stále považovaný za hlavu rodiny a slovenské ženy budú stále bez reptania príjmať rolu oddaných slúžok, kuchárok a pekárok, aj keď už desaťročia nie sú ženami v domácnosti, ale chodia do práce a nesú na svojich pleciach rovnaké bremeno ako muži.
Ponižovanie a útlak žien nie je zriedkavým javom ani vo svete. V USA sú vraj týrané štyri milióny žien, mlátiť sa nechali aj mnohé známe osobnosti. Rozprávať o tom by vedela svoje Tina Turner, Whitey Hauston či Pamela Anderson. A aj oni dlho mlčali. Koľko žien mlčí na Slovensku?
"Je ťažké odhadnúť konkrétne číslo. Ide o veľmi háklivú tému, o ktorej ľudia len neradi rozprávajú. Chápu to buď ako svoje osobné zlyhanie, vinia sami seba, že tomu nedokázali predísť. Neraz sú ženy ponižované celé roky a až dospievajúce deti dokážu povedať rodičom pravdu do očí, vytknúť im, že pre ne nedokázali zabezpečiť harmonické prostredie a pocit istoty. Rodina by mala byť pre deti oázou pokoja a akákoľvek forma násilia, či útlaku, sa na deťoch negatívne prejaví. Pritom nemusí vôbec dochádzať k fyzickým útokom, už len neustále bagatelizovanie zásluh a zneisťovanie druhého partnera deti veľmi zle znášajú," hovorí krajská psychiatrička MUDr. Eva Pálová, PhD.
Domáce násilie bolo podľa jej slov vždy považované za výnimočnú stigmu a o tom, čo sa deje za dverami bytov, sa iba málokedy hovorilo. Dnes je táto téma ďaleko častejšie skloňovaná ako v minulosti. Podľa všetkého k tomu prispela aj nedávna tušická tragédia - Slovenskom otriasla informácia, že vlani na Silvestra 28-ročný muž, ktorý predtým dlhodobo psychicky týral svoju manželku, zastrelil svoje dve malé deti. Prípad otvoril diskusiu a ženy si odrazu uvedomili, ako ďaleko môže tyran zájsť. O svojom probléme začali otvorene hovoriť a keď nabrali viac odvahy, pochopili, že sa to netýka iba ich samotných.
"Pozitívom je, že sa zmenila aj legislatíva a ochrana takýchto ľudí, vytvárajú sa záchytné siete, ktoré aspoň na prechodný čas podajú obetiam domáceho násilia pomocnú ruku. Samozrejme, na tomto poli je stále čo doháňať," poznamenáva psychiatrička, ktorá sa vo svojej klinickej praxi stretáva v tomto smere predovšetkým s ľuďmi v akútnom ohrození.
Pre ženy predstavuje útek z domáceho prostredia neraz jedinú možnosť záchrany v danom momente. Potrebujú nielen psychiatrickú pomoc, ale je to neraz jediná možnosť odizolovať sa od násilníka a vyhnúť sa tak každodennému fyzickému alebo psychickému násiliu.
"Druhou skupinou liečených žien sú tie, ktoré domáce násilie dohnalo ku skratovému konaniu a pokúsili sa siahnuť na vlastný život. Niekedy sa stáva, že sa až po dlhšom čase dozvieme, aké sú pravé príčiny ich psychických problémov, ich úzkostí a depresií. Tak je to najmä u sexuálne zneužívaných žien, mnohé sa až po rokoch otvoria a zdôveria s tým, že boli pohlavne zneužívané otcom alebo súrodencom," vysvetľuje MUDr. Pálová, podľa ktorej je veľmi mylná predstava, že domáce násilie znamená iba, keď muž bije ženu. Ľudia, žiaľ, zväčša reagujú iba na hrubú agresiu, ktorej sú svedkami. Bitky a vyhrážky v nás vzbudzujú pocit ľútosti, ale za domáce násilie možno považovať ďaleko širšie spektrum správania sa jedného partnera voči druhému.
"Je ním aj psychický nátlak, ponižovanie, vytýkanie slabostí a chýb, deptanie partnera, vydeľovanie obmedzeného množstva peňazí, či vyberanie vhodných priateľov, alebo obmedzovanie koníčkov a záľub. Naozaj sú ženy, ktoré musia žobroniť o každú korunu, pýtať si drobné na cestovný lístok, škatuľku cigariet či nevyhnutné hygienické potreby. Pritom takýto spôsob útlaku sa nemusí týkať iba rodín, ktoré pociťujú nedostatok, pretože je napríklad žena bez práce. Čudovali by ste sa, koľko úspešných podnikateľov necháva pocítiť manželke, že oni sú tí, ktorí zarábajú a na koho je ona odkázaná, akoby úloha ženy v domácnosti nebola takisto dôležitá," hovorí E. Pálová.
Ďalšou skupinou násilníkov sú podľa nej žiarlivci. Odhliadnuc od kriku a príležitostných faciek, nie je ponižujúce, ak muž zamkne dvere a nepustí manželku s kamarátkami von, pretože je žiarlivý? Domáce násilie môže mať skutočne veľmi pestré podoby a vymenovať všetko, čo sa môže pod týmto pojmom skrýva, je azda nemožné.
"Veľa žien sa domnieva, že facky zo žiarlivosti sú prejavom lásky. Ja by som to tak rozhodne neinterpretovala. Ak muž vztiahne na ženu ruku, je namieste sa nad tým vážne zamyslieť. Naopak, veľa mužov si dáva pozor na to, aby manželke fyzicky neublížili. Ale ich neustále kontrolovanie, výčitky, ponižovanie a obmedzovanie nemá konca. Muž sa u nás odjakživa cítil byť hlavou rodiny, je to vec tradície i ekonomických väzieb. Naši muži boli vždy vedení k dominancii - kedysi náboženstvom, potom systémom, keďže takmer výlučne im patrili vedúce funkcie a oproti ženám i lepšie zarábali. Dnes sa to postupne mení a muži by si mali uvedomiť, že ich dominancia by nemala spočívať v tom, že sa vrátia z práce, zmlátia ženu a deti postavia do kúta, ale v ich múdrosti, opore rodine a schopnosti riešiť problémy. Myslím si, že náš vstup do EÚ prinesie so sebou aj lepšiu legislatívu a uplatňovanie práv žien v praxi, aj keď vďaka zlému ekonomickému postaveniu žien nenastane zmena zo dňa na deň. Nezamestnaná žena s troma deťmi totiž agresora rýchlo neopustí, pretože je na ňom závislá," myslí si psychiatrička.
Ako však dodáva, je mylná predstava o tom, že vo svete sa čosi také vôbec nedeje. Krik a bitka je smutnou realitou tak v nemeckých, či amerických rodinách.
"Na rozdiel od iných štátov však u nás o právach žien rozhodujú predovšetkým muži. Legislatívci navrhujú a schvaľujú zákonné normy bez porady so ženskou odbornou verejnosťou, či ženskými organizáciami. Zoberme si, že v našej vláde momentálne nesedí žiadna žena - to odzrkadľuje stav celej našej spoločnosti..."
Násilie a útlak v rodine nevznikne zo dňa na deň. Vzťah partnerov sa postupne vyvíja a obyčajne dôjde k zvratu v mužovom správaní až po sobáši, ktorý spolužitie legalizuje. Žena akoby sa stávala manželovým majetkom a on si začína uzurpovať "svoje" práva razantnejšie ako predtým. Partnerky si uvedomujú neprávosť, ktorá sa deje, ale nevzoprú sa jej. Nedokážu tomu vzdorovať, majú pocit, že ide o ich osobné zlyhanie, alebo ich partner dokonca presvedčí, že oni majú najväčšiu vinu na tom, čo sa deje.
"Je pravdou, že na všetko treba dvoch a že ženy majú na svojej situácii svoj podiel viny. Mali by sa viac snažiť svoje problémy riešiť. Nespravodlivosť nezmizne, ak o nej nebudeme hovoriť. No len čo začne byť muž fyzicky agresívny, treba zvážiť, čo ďalej. Takáto vec sa nedá do poriadku sama od seba," prizvukuje MUDr. Pálová, podľa ktorej to však platí aj naopak. Sú totiž aj týraní muži, aj keď je ich oveľa menej ako týraných žien.
"Nájdu sa ženy, ktoré donekonečna sekírujú svojich manželov, či siahajú aj k fyzickému násiliu. Na našej klinike sme raz riešili prípad muža, ktorý hľadal v alkohole únik pred silným tlakom zo strany manželky. Doviedla ho k nám policajná hliadka, ktorá ho našla opitého na ulici, pričom muž odmietol ísť domov, pretože sa bál, že ho manželka zbije..." spomína psychiatrička.
Takéto prípady môžu mať aj tragický koniec. Potvrdzuje to prípad rožňavského policajta, ktorý pred niekoľkými rokmi v amoku postrelil svoju manželku a usmrtil svokru, ktoré ho celé roky sekírovali a ponižovali. Keď sa prelial pohár trpezlivosti, nastal skrat...
V súvislosti s domácim násilím stále prežívajú mnohé mýty. Napríklad, že je to len okrajový problém, že sa týka iba malého počtu rodín, alebo že je to súkromná záležitosť, do ktorej sa nemá nikto miešať. Mnohé ženy, ktoré sú celý život ticho, hovoria aj svojim deťom, aby o neprávostiach mlčali. "Z rodného hniezda sa predsa nevynáša," traduje sa.
Zmeniť je potrebné predovšetkým naše myslenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
