pravidelne sa ta chodia pripomínať. Nedávno sa kapela opäť vrátila, tentoraz z mestečka Wegorzewo, kde účinkovala na veľkom poľskom festivale s európskym obsadením. Viac nám prišiel porozprávať gitarista kapely, čerstvý tridsiatnik, Robo Kopina.

Tak spusť, pamätali si vás ešte Poliaci?

"Ale hej. Konkrétne toto bol už desiaty ročník festivalu vo Wegorzeve. Do Poľska nás pozval náš priateľ, dramaturg poľského Rádia 3, Pawet Kostrzewa. Poznáme sa už asi štyri roky. Obľúbil si nás, je veľkým fanúšikom našej hudby. Práve on nás na tomto feste presadil ako účinkujúcich. Mimochodom, Rádio 3 je v Poľsku doslova kultové rádio, ktoré dáva veľký priestor alternatívnej hudbe. Veľmi intenzívne hralo aj naše predchádzajúce dva albumy. No a tak sa stalo, že sme sa ocitli na spoločnom pódiu s ruskou Čičerinou aj s tamojšími hviezdami ako sú Kasia Kowalska či kapela Wilki, ktorá bola headlinerom celého festivalu. Hrali sme rovno po nich, čo nebolo ľahké, ale zvládli sme to. Dokázali sme zaujať."

Čo ste vlastne Poliakom zahrali?

"Zhruba hodinový program, zmes nových i starších pesničiek. Nechýbali klasické single, ktoré bodovali na Slovensku. Ohlas bol vynikajúci a to nepreháňam. Hoci nám ľudia nerozumeli, sedemtisícový dav reagoval na samotnú hudbu a rytmus. Rasťa označili za dobrého šoumena. Došli za nami dokonca naši fanúšikovia z Lodže, čo je asi 400 kilometrov vzdialené mesto. S tamojšími fanúšikmi sme stále v kontakte, neustále si píšeme maily. Títo ľudia dokonca ovládajú texty a majú naše albumy, čo poteší. V poľštine sme nemuseli spievať, aj keď nejaké skladby máme nacvičené, v tomto jazyku sme sa len rozprávali. Proste bolo to celé super, len keby sme tam mohli chodiť častejšie."

Nerobila vám poľština problémy?

"Vôbec. Z bratom sme pred pár rokmi absolvovali niekoľkomesačnú brigádu na anglickej farme, kde bola spústa Poliakov. Od tej doby sa plynulo dohovoríme. Aj v tamojších rádiách robíme rozhovory v poľštine."

Ako ste ešte využili svoj pobyt?

"Keď nerátam trinásťhodinovú cestu autom, zdržali sme sa tam asi deň. Okrem koncertu a rozhovoru v rádiu Olsztyn sme sa prvýkrát ako kapela spolu člnkovali a potom vrhli na nákup kroviek (smiech)."

Koľko rokov vás už vlastne Poliaci registrujú?

"Prvýkrát sme sa tam objavili pred tromi rokmi, kedy sme hrali s kapelou Myslovitz. Títo chlapci sa už medzičasom vypracovali na celoeurópske hviezdy. Svoje skladby museli prespievať do angličtiny a teraz ich hrajú okrem MTV dokonca aj niektoré slovenské rádiá. Potom sme tam v marci 2001 robili promokampaň debutovému albumu, vrámci ktorej sme hrali asi päť koncertov po krajine. Debut sa tam i predával, dokonca dodnes sa tam dá kúpiť v niektorých obchodoch. Ešte v tom istom roku sme v Poľsku odohrali jeden veľký festival. Koncertovali sme tam i vlani no a toto bola naša piata návšteva. Ozvali sa nám zástupcovia tamojších televízií, aby sme im poslali klipy a žiadali nás o rozhovory. Takže všetko zostalo otvorené, chceme sa tam vrátiť opäť, s tretím albumom. Problém je v tom, že hoci sa to tam ľuďom páči, celé promo musí niekto zaplatiť."

Tretí album Katarzia ešte nie je na trhu, vy už ale oficiálne prezentujete nové piesne. Momentálne je v štádiu výroby klip k druhému singlu...

"...volá sa Kým nás smrť nerozdelí. Zaujímavosťou je, že v ňom bude účinkovať len môj brat Rasťo. Momentálne nám chýba basák Boris, ktorý je už od mája v Anglicku a dočasne ho zaskakuje Marek Koles. Preto je celé natáčanie len na Rasťovi."

Rasťo sa podieľal aj na texte skladby z nového albumu Pehy. Ako k tomu došlo?

"S Pehou sme sa v tom čase striedali v štúdiu, kde sme obaja nahrávali tretí album. Pri tej príležitosti Katka navrhla bratovi, či by im nezhudobnil nejaké pesničky. No a na albume sa napokon objavil jeho text ku skladbe Hypnotická. Sú naň zatiaľ veľmi dobré referencie, dokonca sama Katarína sa vyjadrila, že je to prvý text o láske, ktorý bola ochotná zaspievať, lebo dovtedy sa hanbila."

Toho roku dvaja z vás oslávili okrúhle výročie. Má pre vás stále zmysel stáť na pódiu a hrať pre mladšie ročníky?

"No stárneme. Ja a Boris už máme na chrbte tri krížiky. Kedysi som si myslel, že to bude tragédia, ale žiaden koniec sveta sa nekonal. Normálka. Rozdiel je len v tom, že som akýsi kľudnejší, naučil som sa trpezliovsti. A muzikantské priority sú naďalej rovnaké. Veď aj Rollings Stones sú stále aktívni, aj keď sú to už dobrí šesťdesiatnici."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári