album fotografií. Pri troške neopatrnosti môže byť neželaným suvenírom infekčné ochorenie, alebo pohlavná choroba. Vírus HIV by mal byť pre každého dostatočným strašiakom, aby pri prípadnom letnom romániku nezabudol na ochranu. Doteraz sa ním totiž nakazilo vo svete už štyridsaťdva miliónov ľudí. Najčastejšou príčinou bol práve nechránený sexuálny styk s infikovaným partnerom.

"Vírus HIV sa prenáša troma spôsobmi. Sexuálnym kontaktom, krvou a krvnými derivátmi a z matky na dieťa. Samozrejme, pravdepodobnosť prenosu týmito spôsobmi nie je stopercentná, pri sexuálnom kontakte je napríklad menšia ako jedno percento. To ale platí len pre ľudí, ktorí netrpia nejakou inou pohlavne prenášanou chorobou. Ak ju majú, a predovšetkým ak táto choroba porušuje celistvosť sliznice pohlavných orgánov, pravdepodobnosť nakazenia sa HIV sa tým zvyšuje aj viac ako desaťkrát. Najrizikovejšou chorobou z tohto pohľadu je genitálny herpes (opar na pohlavných orgánoch), ktorý je pomerne častým ochorením. Trpí ním až pätnásť percent dospelej populácie," hovorí vedúci lekár košického AIDS centra Kliniky pre infekčné choroby Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.

Pravdepodobnosť nákazy vírusom HIV je oproti klasickému pohlavnému aktu vyššia pri análnom styku. Jednak sa pod to podpisujú možné drobné krvácajúce poranenia a tiež za to môže vyššia prítomnosť lymfatického tkaniva a bielych krviniek v oblasti konečníka. A práve na tie sa musí vírus naviazať, aby sa mohol v ľudskom tele reprodukovať.

"Vírus, ktorý vnikne akoukoľvek cestou do organizmu, sám o sebe nie je schopný prežiť. Dokáže to iba za pomoci špeciálnych bielych krviniek, na ktoré sa naviaže prostredníctvom receptora na ich povrchu. Nuž a keď sa dostane do vnútra bunky, zmení vírus genetickú informáciu jej jadra tak, že lymfocyt produkuje nové vírusy. Jeden cyklus trvá osem až šestnásť hodín a jeho výsledkom sú stovky kópií vírusu," vysvetľuje MUDr. Jarčuška.

Množstvo vírusov v organizme je pritom rozhodujúce. Ak ho do tela vnikne iba málo, imunitný systém človeka si s nimi dokáže poradiť. Na to, aby došlo k infikácii, musí byť prítomný určitý počet kópií vírusu. Práve preto nie sú infekčné napríklad slzy alebo sliny infikovaného človeka. Tie síce obsahujú vírusy HIV, ale ich počet je nižší ako je potrebné k prenosu infekcie. Problém nastane, keď vnikne do organizmu väčšie množstvo vírusov. Preto môžete mať nechránený sexuálny styk s infikovaným človekom a nemusíte sa nebezpečným vírusom nakaziť. Ale rovnako vám môže byť osudné jediné zakopnutie...

Na východe sedemnásť pozitívnych, päť z nich je žien

V košickom AIDS centre evidujú k dnešnému dňu sedemnásť HIV pozitívnych pacientov pochádzajúcich z východného Slovenska. Ide o kumulatívny počet, štatistika zahŕňa aj ľudí, ktorí už syndrómu získaného imunitného zlyhania podľahli - ide o troch, resp. štyroch pacientov. (S najväčšou pravdepodobnosťou k nim patrí aj muž, ktorý pred niekoľkými rokmi opustil našu republiku v pokročilom štádiu ochorenia a lekári o ňom odvtedy nemajú žiadne informácie). Zo zvyšnej trinástky sú v desiatich prípadoch pacienti iba HIV pozitívni a u ďalších troch už AIDS prepukol. Medzi infikovanými vírusom je aj päť žien, z ktorých dve na sklonku minulého roka priviedli na svet dieťa.

"Jedno dieťatko sa narodilo koncom novembra, druhé v decembri. Prvé testy uskutočnené v šiestich týždňoch a pol roka veku predbežne nepotvrdili, že by boli deti infikované vírusom HIV, stopercentnú istotu však budeme mať až rok po ich príchode na svet. Na výsledky opakovaných testov práve čakáme," hovorí vedúci lekár AIDS centra.

Obe deti rodili pôrodníci na infekčnej klinike cisárskym rezom, pretože tento spôsob prestavuje najmenšie riziko infikácie dieťaťa vírusom HIV z matkinej krvi. Pravdepodobnosť nakazenia plodu v tehotenstve je pritom veľmi nízka, rovnako ako pri kojení. Najčastejšie sa dieťa HIV pozitívnej matky nakazí počas pôrodu, ide asi o sedem-osem prípadov zo sto, pokiaľ sa matke dostáva moderná liečba. Ak nie, pravdepodobnosť infikovania dieťaťa je až tridsaťpercentná.

Aj keď ide o pomerne vysokú pravdepodobnosť nakazenia, týmto spôsobom sa vo svete nakazilo najmenej ľudí. V prenose dominuje sexuálny styk, na druhom mieste je prenos infekcie krvou alebo krvnými derivátmi. Pacienti pochádzajúci z východného Slovenska sa všetci nakazili pohlavným stykom, pričom z mužov mala asi polovica homosexuálny pohlavný styk.

"Čo sa týka možnosti nakazenia krvou, zatiaľ čo v minulosti boli veľmi rizikovou skupinou zdravotníci, dnes sú to najmä narkomani užívajúci drogy vnútrožilovým spôsobom. V okolitých krajinách, kde je veľa HIV pozitívnych ľudí, sa väčšina z nich nakazila počas takéhoto aplikovania drogy. Na Slovensku je však prenos takouto cestu zriedkavý (počet nakazených sa dá zrátať na prstoch jednej ruky) a v košickom AIDS centre narkomanov vôbec nemáme," poznamenáva MUDr. Jarčuška. Ako dodáva, pomerne rizikové môže byť v tejto súvislosti tetovanie, predovšetkým ak sa nerobí v medicínsky kontrolovaných kozmetických salónoch.

"Tetovanie je relatívne riziková praktika. V USA sa týmto spôsobom nakazí ročne až dvetisíc pacientov. Treba si pritom uvedomiť, že k nemu patrí takzvaný permanentný mejkap - tetovanie na línii viečka alebo na perách. Samozrejme, že existujú rozdiely medzi poskytovateľmi týchto úkonov. Používanie jednorázových ihiel by malo byť samozrejmosťou, avšak optimálne je aj poriadne vydezinfikovať po každom použití celé zariadenie, ktoré môže takisto viesť k prenosu infekcie. Vyvárať ihly rozhodne nestačí, veď ich sterilizáciu neakceptuje ani medicína," zdôrazňuje Pavol Jarčuška.

* * *

AIDS popísali prvýkrát v Kalifornii, najviac chorých je v rovníkovej Afrike

Ochorenie na AIDS popísal ako prvý v roku 1981 doktor Michael Gottlieb v Kalifornii a keďže pôvodca bol v tom čase ešte neznámy, dostalo názov podľa príznakov - syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti, v skratke AIDS. Pacienti totiž zomierali na úplne bežné infekcie vyvolané mikroorganizmami, ktoré zdravým ľuďom nijako významne neškodili. Až o dva roky neskôr sa podarilo francúzskemu profesorovi Luc Montagnierovi objaviť vírus HIV. O prvenstvo sa ale vedú spory, pretože zhruba v tom istom čase objavil pôvodcu aj tím amerického profesora Roberta Galla, v ktorom vedúcim laboratória, ktoré obajvilo vírus HIV bol Slovák profesor Mikuláš Popovič.

Odvtedy stúpal počet pacientov geometrickým radom, ochorenie malo v prvých rokoch doslova explozívny charakter. Počet nakazených HIV vo svete presiahol štyridsať miliónov, z ktorých takmer polovica už AIDS-u podľahla. Najväčším ohniskom ochorenia je dnes rovníková Afrika. V subsaharskej oblasti je evidovaných už takmer 30 miliónov chorých. Šesť miliónov nakazených je v južnej a juhovýchodnej Ázii, a poldruha milióna ľudí má HIV v Latinskej Amerike. Prevažná väčšina infikovaných tvorí dospelú populáciu, avšak počet chorých detí vo svete už presiahol tri milióny.

"Zatiaľ čo v západnej Európe a USA má ochorenie ustálenú až mierne klesajúcu tendenciu, očakáva sa, že v centrálnej Afrike bude infekcia ešte dlho na vzostupe, aj keď najdramatickejšiu explóziu majú už krajiny okolo rovníka za sebou. Čo je veľmi nepríjemné, počet chorých bude stúpať aj v krajinách juhovýchodnej Ázie (Thajsko, Čína, India) a za rizikovú oblasť je považovaný aj náš sused Ukrajina. Podľa niektorých odhadov je v súčasnosti infikované už jedno percento dospelej populácie, čo predstavuje viac ako tristotisíc pacientov," hovorí MUDr. Jarčuška.

Na Slovensku sa objavil prvý pacient v roku 1985 a dnes máme evidovaných už viac ako 170 infikovaných. Šesť desiatok z nich tvoria cudzinci, viac ako stovka sú občania SR. Aj keď vo svete tvoria ženy vo všeobecnosti približne rovnú polovicu pacientov, u nás je to menej ako dvadsať percent. Deti nakazené HIV na Slovensku našťastie nemáme.

* * *

Po aplikovaní účinnej liečby sa život pacientov predĺžil

AIDS má celé spektrum príznakov. Po prepuknutí ochorenia nastanú u pacienta zväčša nápadné zmeny zdravotného stavu - výrazne chudne, potí sa, klesá jeho fyzická výkonnosť - skrátka vyzerá podobne ako iný ťažko chorý pacient. Konkrétnych ochorení, ktoré u neho môžu prepuknúť, je viac ako tridsať. Príčinou úmrtia sú zväčša takzvané oportunistické infekcie, teda infekcie, ktoré normálnym ľuďom nijako výrazne neškodia (napríklad atypické mykobaktérie). Najčastejšie pacienti podľahnú tuberkulóze alebo zápalu pľúc, ale stúpa i počet úmrtí v dôsledku nádorových ochorení.

Pred érou účinnej liečby bola vo vyspelých krajinách priemerná dĺžka života pacientov s HIV asi dvanásť rokov (od času infikovania po smrť). Po prepuknutí AIDS žil pacient obvykle dva až štyri roky. Dnes sa tento čas podľa MUDr. Jarčušku podstatne predĺžil, ale o koľko, je zatiaľ ťažké povedať, pretože účinná liečba je k dispozícii iba päť rokov. Až čas ukáže, ako sa predĺži prežívanie pacientov.

"Pacientov liečime až keď je to už nevyhnutné, nie každý musí dostávať hneď od zistenia nosičstva vírusu liečbu. Aby bol človek liečený, musí spĺňať určité kritéria. Monitorujeme základné biochemické, imunologické a hematologické parametre nakazených a zisťujeme množstvo vírusu v ich krvi, pričom až keď prekročí určitú hladinu, dostáva pacient lieky, ktoré vírusu zabraňujú v množení. Ich účinok meriame práve kontrolou týchto parametrov," vysvetľuje Pavol Jarčuška, podľa ktorého chorí užívajú trojkombináciu liekov. Liečba je veľmi nákladná, priemerná suma predstavuje asi 30 až 40 tisíc korún mesačne, pokiaľ u pacienta nenastanú nejaké komplikácie.

Vyliečiť infikovaných úplne však zatiaľ lekárska veda nedokáže. Problém je v tom, že sa vírus postupom času v tele nakazeného mení. Po desiatich rokoch ochorenia je časť jeho genetickej informácie úplne iná, vznikajú nové podtypy vírusov. Druhým problémom je, že vírus HIV nemá jednoduchú imunologickú odpoveď. Ľudské telo zatiaľ neprodukuje účinné protilátky, preto nie je perspektíva, že by si s ochorením príroda v dohľadom čase poradila sama.

Vedci síce už dlhšie vyvíjajú terapeutické vakcíny, modulujúce imunitný systém infikovaného človeka, zázraky však zatiaľ nedokážu. Nuž a profylaktické vakcíny (preventívne) sú iba hudbou budúcnosti. Najlepšia a najlacnejšia ochrana pred HIV je preto prevencia. Ak si chcete byť stopercentne istí, vsaďte na bezpečný sex. Ideálnym riešením by bol jediný sexuálny partner na celý život, menej konzervatívnym ale postačí aj užívanie prezervatívov. Najväčšie riziko prenosu hrozí práve vtedy, keď človek možnosť ochorenia vôbec nepredpokladá.

* * *

Infikovaný je povinný informovať o tom svojho lekára

HIV pozitívny človek je povinný upozorniť každého lekára, s ktorým príde do kontaktu, na svoje ochorenie. Rovnako je to s kýmkoľvek, kto na jeho tele prevádza nejaký invazívny zákrok, pri ktorom môže dôjsť k výronu krvi (napríklad pri manikúre alebo pedikúre). V tejto súvislosti podpisuje pacient takzvaný informovaný súhlas. Okrem toho musí o ochorení upovedomiť aj svojho sexuálneho partnera a mal by použiť prezervatív, pretože úmyselné šírenie infekčnej choroby je trestným činom.

Vo vlastnom záujme by sa mali pacienti vyhnúť niektorým aktivitám, napríklad kontaktu so zvieratami, ktoré môžu prenášať oportunistické ochorenia. Všeobecnými radami ako si predĺžiť život je dodržiavať zdravý spôsob života - zdravo sa stravovať a rekreačne športovať. Infikovaní by sa mali vyhýbať fajčeniu a predovšetkým stresu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári