filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky a o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.

Meno Emílie Sičákovej, rodáčky zo Sniny, začala slovenská verejnosť vnímať cez korupciu. Kde sa vzala, tu sa vzala mladá dievčina, ktorá jasne formulovala vety, argumentovala, odpovedala aj na najzákernejšie otázky novinárov bez trémy a bez vykrúcania. Najprv ju mnohí nebrali vážne, ale postupne jej začali pozorne načúvať. "Mala som dobrú prípravu. Bola som ambiciózne dieťa, vždy som chcela študovať na vysokej škole a aj sa tak stalo. Vybrala som si hospodársku diplomaciu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Už počas štúdia som začala spolupracovať na rôznych výskumoch a projektoch. Kým mnohí spolužiaci si užívali vysokoškolský život, ja som mala absolútnu prioritu štúdium a prácu. Oplatilo sa. Oni zbadali pred promóciami, že treba hľadať nejaké miesto a ja som už mala problém vyriešený. Nastúpila som do Centra pre hospodársky rozvoj v Bratislave, kde som sa venovala ekonomickým analýzam a kde mi šéfoval uznávaný ekonóm Eugen Jurzyca. Ešte aj na promócie som si odskočila z práce."

Odbornosť je len jedna stránka, dôležitá je aj suverénnosť a pohotovosť. "Vystupovať bez trémy ma naučil folklór. Presnejšie povedané, účinkovanie v súbore Zemplín v Michalovciach. Z rodnej Sniny sme sa totiž presťahovali do Trnavy pri Laborci, odkiaľ pochádzala moja mama a kde rodičia na zdedenom pozemku postavili taký normálny, príjemný rodinný dom. Tam som rástla a dochádzala do školy na gymnázium v Michalovciach. Rada, verím že aj pekne, som spievala, a tak ma prihlásili do Zemplína. Počas vystúpení sa musíte vedieť zbaviť trémy, lebo cez zovreté hrdlo ťažko prejde čistý a zvučný tón. Veď už ako desaťročná som vystupovala na Folklórnom festivale vo Východnej."

Partia tanečníkov, spevákov a hudobníkov zo Zemplína jej v Bratislave veľmi chýba. "Počas desiatich rokov sme precestovali viacero krajín. Líder pán Hvižďák nás potiahol na vysokú kvalitu. Chýbajú mi priateľské vzťahy, ktoré medzi nami vládli. Ale školy, rodiny, záujmy nás prirodzene rozptýlili po svete, do súboru nastúpili mladší. Keď to len trochu ide, stretávame sa a radi si s niektorými z nich zaspievame."

Emília má rada všetky pesničky, ale jej uchu najviac lahodia rusínske ľudovky a temperamentné zemplínske čardáše. "Z týchto stretnutí čerpám energiu, ktorú potom vydávam napríklad aj pri nie vždy ľahkých konfrontáciách, s ktorými sa stretávam pri mojej práci. Keď si chcem pohutorec, zájdem na stretnutie s rodákmi. Každý prvý utorok v mesiaci sme zaviedli v priestoroch Lúčnice na Štúrovej ulici v Bratislave tzv. Michalovskú tradíciu."

Pred rokom pridala k dievčenskému menu druhé priezvisko Beblavá. Jej manžel Miroslav bol známy zo stránok denníka SME a i z aktivít v treťom sektore. V novej vláde dostal šancu prejaviť svoje schopnosti a vedomosti ako štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ako sa zoznámili prezidentka a štátny tajomník? "Láska na prvý pohľad to bola, aj nebola. Ja som ho najprv spoznala cez jeho komentáre v SME. Jeho názory sa mi pozdávali, ale keďže tam sa fotografie autorov neuverejňujú, netušila som, či má 15 alebo 60 rokov. Aj on o mne vedel len cez médiá. Raz mi dokonca napísal email, ale ja som neodpovedala. Potom ho môj vtedajší šéf pán Jurzyca pozval na jedno stretnutie a až tam sme sa s Mirkom osobne zoznámili. A tak to začalo."

Emília Sičáková - Beblavá je atypická mladomanželka, najmä pokiaľ ide o varenie. "Nevarím. Viem uvariť len jediné jedlo, a to fazuľovú polievku. Milujem ju. V našej rodine sa dodržiaval pôst a v piatok sme vždy mali na večeru fazuľovicu. Najlepšiu na svete ju varí ako prvá babka, ako druhá mamka a potom moje sestry. Keď som bola v USA, veľmi mi chýbala. Kde zoženiete v Amerike našu fazuľovú polievku? Musela som sa spoľahnúť na vlastné sily."

Ak sú s manželom doma, ku sporáku sa postaví on. Spravidla pripraví nejaké cestoviny, ktoré má veľmi rád. "Býva to však veľmi zriedka. Sme obaja maximálne vyťažení, veľa cestujeme. Navzájom sa rešpektujeme a tolerujeme. Aby nám povinnosti nenarušili manželské spolužitie, povedali sme si, že si zavedieme našu sobotu. Snažíme sa zostaviť si program tak, aby sme sobotu mali voľnú a iba pre seba. Chodíme sa kúpať, do kina a večer si posedíme s priateľmi. Nie vždy to však takto vyjde."

Keď má Emília Sičáková - Beblavá omylom voľný čas, číta, študuje. "Momentálne mám doma štyri štúdie, ktoré si chcem analyzovať. A ak mi to čas len trošku dovolí, bežím za mamou, otcom a sestrou do Trnavy pri Laborci, kde pookrejem a pozitívne sa nabijem energiou a porozumením."

Najčastejšou otázkou pre mladých manželstvách je, kedy bude prírastok do rodiny. "Dúfam, že raz bude. Ale dohodli sme sa, že ešte počká, kým neabsolvujem študijný pobyt na Univerzite v Yale v USA, kam sa chystám. Budem tam pracovať na výskumnom projekte. Zatiaľ sa učím komunikovať s deťmi cez 3,5-ročného krstného syna Benjamína, ktorý je hviezda rodiny. Ak budeme mať časom aj my dve - tri takéto hviezdy, budem šťastná. Chcem veselú rodinu."

Autor: Katarína Čižmáriková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári