suroviny, baníctvo je však v útlme. Mnoho našich baníkov muselo odísť za prácou do Čiech. O tom, ako to s baníctvom na východe skutočne je, sme sa porozprávali s predsedom Obvodného banského úradu Košice Ing. Milanom Dianiškom.
Obvodný banský úrad Košice vykonáva hlavný dozor nad využívaním nerastného bohatstva v niektorých okresoch Košického aj Prešovského kraja. "Nerastné bohatstvo je majetkom štátu. Tak o tom hovorí aj Ústava SR," podotkol M. Dianiška.
V pôsobnosti košického Obvodného banského úradu sa nachádzajú rádioaktívne nerasty, ložiská uhlia, ropy, horľavého zemného plynu, rúd a nerudných surovín, magnezitu, soli, stavebného kameňa, štrkopieskov a pieskov, tehliarskych surovín, rôzne druhy vápencov a podobne. Ide teda o široký záber nerastného bohatstva. "Je ale pravdou, že po útlme baníctva sa niektoré nerasty nedobývajú, sú alebo zlikvidované, alebo došlo k prerušeniu prác. V prípade niektorých novoobjavených ložísk ani nedošlo k začatiu ich dobývania."
Čo sa týka ložísk uhlia spadajúcich do pôsobnosti košického banského úradu, tu sa v súčasnosti nevykonávajú dobývacie ani geologicko-prieskumné práce. Naposledy sa vykonávali geologicko-prieskumné práce v Malej Tŕni pre vyhľadávanie uhlia-antracitu. Bansko-ťažobné aj geologicko-tektonické podmienky tu však boli veľmi ťažké a tak sa prestalo s ďalším prieskumom. Prieskumné banské diela sú zlikvidované a zatopené. Ložisko tam však je a tak v budúcnosti v prípade potreby bude možné uvažovať o ťažbe. Ide o vysokokvalitné ložisko uhlia-antracitu s vysokým obsahom najmä uhlíka.
Ťažbu ropy a zemného plynu vykonáva spoločnosť Nafta Východ, a. s., Michalovce, ktorá je dcérskou spoločnosťou Nafty, a. s., Gbely. V minulom roku došlo k podstatnému zníženiu prieskumných aj ťažobných prác na ložiskách, ktoré sa nachádzajú na východe Slovenska. Situácia je v súčasnosti neistá, v ťažobnej spoločnosti prebiehajú určité organizačné zmeny, takže čo bude ďalej, zatiaľ nevedno.
Zaujímavé sú dve ložiská soli. Už dlhšie sa ťaží priamo v Solivaroch Prešov, ďalšie ložisko na Zbudzi sa pripravuje k započatiu ťažobných prác. V Prešove má ťažba soli stúpajúcu tendenciu, ťaží sa soľanka. Soľ má široké využitie od jedlej soli cez vysokopercentnú priemyselnú, kúpeľnú soľ a šlágrom je momentálne tabletovaná soľ, ktorá sa používa v potravinárstve aj v chemickom priemysle.
O magnezite, ktorého kvalitné ložiská ukrýva vo svojich útrobách baňa Bankov, sme toho už na stránkach našich novín popísali dosť, takže len krátka rekapitulácia. V súčasnosti ložiská nie sú využívané, celé ložisko je v tzv. zabezpečení. Banský úrad čaká na to, kedy sa spustia ťažobné práce. Ak sa tak nestane do leta budúceho roku, banský úrad môže vypísať výberové konanie, z ktorého vyjde nový subjekt oprávnený ťažiť na bani Bankov. Od určenia dobývacieho priestoru musí byť totiž ťažba spustená do troch rokov. A táto lehota uplynie súčasnému majiteľovi práve na budúce leto.
Okrem týchto nosných surovín sú na východe aj ložiská vápencov, hlavne vysokopercentných. Z tohto pohľadu je zaujímavé ložisko Včeláre, kde ťaží spoločnosť Carmeuse Slovakia. Vápenec sa využíva najmä v hutníctve. Ostatné ložiská vápencov na východe Slovenska sa ťažia a spracúvajú najmä pre potreby stavebníctva. Z ostatných surovín, ktoré sa ťažia na východe, spomeňme ešte dolomit, keramické íly, piesky a štrkopiesky, kaolín, zeolit a andezity pre ušľachtilú kamenársku výrobu (dlažobné kocky, obrubníky a pod.). Perspektívne sa uvažuje s ťažbou živcov pre keramický priemysel v oblasti Rudníka a Poproča.
V košickom obvode sa nachádza 120 chránených ložiskových území, z toho 71 je určených dobývacích priestorov, kde sa vykonáva banská činnosť.
Banské úrady zohrávajú dôležitú úlohu aj pri ochrane životného prostredia. Povinnosti pri ochrane nerastného bohatstva vyplývajú z banského zákona. Úrad ich plní na dvoch úsekoch - pri územno-plánovacej činnosti a pri činnosti súvisiacej s určovaním chránených ložiskových území, kedy sa zaisťuje územná ochrana ložísk proti znemožneniu ich ťaženia v budúcnosti. Z hľadiska ochrany životného prostredia úrad dbá už pri povoľovaní banskej činnosti a činností vykonávaných banským spôsobom. Po ukončení ťažby sa v minulom roku niekoľko lokalít zrekultivovalo a vrátilo do pôvodného užívania.
* * *
Štátna banská správa SR oslávi 150 rokov
Mnoho ľudí, prechádzajúcich Timonovou ulicou, sa pri pohľade na tabuľku zarazene pýta - čo to ten banský úrad vlastne je? Párkrát sa stalo, že dokonca dostali omylom poštu, ktorá bola adresovaná farskému úradu. Banský úrad nerezonuje v povedomí verejnosti hádam kvôli tomu, že o baníctve ako takom sa rozpráva už podstatne menej ako voľakedy. A to súvisí rovnako s útlmom baníctva.
Na budúci rok oslávi Štátna banská správa SR okrúhlych 150 rokov. V roku 1854, teda za čias Márie Terézie bol vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku vydaný všeobecný banský zákon. V súčasnosti je na čele Štátnej banskej správy ministerstvo hospodárstva, ktoré riadi Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici a päť obvodných banských úradov. Až dva tieto úrady majú sídlo na východnom Slovensku, jeden v Košiciach a druhý v Spišskej Novej Vsi. Sídla banských úradov nekopírujú územno-správne členenie, ale vznikli v regiónoch, ktoré boli najbohatšie na zdroje nerastných surovín a teda v miestach s najväčšou ťažbou.
Obvodný banský úrad Košice bdie nad dodržiavaním banského zákona a s ním súvisiacich ďalších zákonov, predpisov, vyhlášok a nariadení. Pri výkone hlavného dozoru sleduje dodržiavanie bezpečnosti pri práci, plnenie protipožiarnych predpisov najmä pri práci v podzemí ako aj ostatných činností súvisiacich s banskou výrobou. Rovnako tak sleduje dodržiavanie predpisov pri výrobe a používaní výbušnín pre trhacie práce a pri ohňostrojných prácach.
* * *
Vlani zaznamenali na východe jeden smrteľný pracovný úraz
V minulom roku boli v rámci celého Slovenska pri vykonávaní banskej činnosti a pri činnosti vykonávanej banským spôsobom zaznamenané 4 smrteľné pracovné úrazy, 6 ťažkých pracovných úrazov, 741 ostatných úrazov a dve havárie. V pôsobnosti Obvodného banského úradu Košice došlo vlani k 14 pracovným úrazom, z toho jeden bol klasifikovaný ako ťažký a jeden ako smrteľný pracovný úraz.
"Čo sa týka tohto smrteľného pracovného úrazu, išlo o zamestnanca spoločnosti Nafta Východ, ktorý pri náhlej nevoľnosti na pracovisku odpadol tak nešťastne, že utrpel úraz hlavy. Bol hospitalizovaný a po dlhšom čase napokon došlo k jeho úmrtiu. Lekár ako príčinu smrti určil zranenie utrpené pri páde na pracovisku a tak bolo toto úmrtie klasifikované ako smrteľný pracovný úraz. Nejde však o typický prípad smrteľného pracovného úrazu, pretože táto nevoľnosť mohla zamestnanca postihnúť aj na inom mieste, nesúvisela s vykonávanou prácou," uviedol Ing. Dianiška.
V prípade ťažkého pracovného úrazu išlo o neočakávané uvoľnenie nadmerného kusu horniny (amfibolitu) spôsobené jej vlastnou tiažou v kameňolome, pričom uvoľnená hornina zasiahla kabínu lopatového rýpadla, v ktorej sedel zamestnanec PD Klatov. Utrpel ťažkú zlomeninu pravej stehennej kosti.
Úrazovosť má v pôsobnosti košického banského úradu od roku 1997 klesajúcu tendenciu, čo však v prvom rade ovplyvnil útlm banskej činnosti. V porovnaní s číslami za celé Slovensko je na tom košický banský úrad relatívne dobre, opäť však výsledok skresľuje fakt, že banská činnosť napríklad v okolí hornej Nitry je podstatne živšia, ako na východe Slovenska a tak aj pravdepodobnosť pracovných úrazov tam stúpa.
Vlani sa na východnom Slovensku nerealizovala žiadna podzemná ťažba, ktorá takisto zvyšuje riziko úrazov. Všetky ťažobné práce prebiehali na povrchu.
"Je však pravdou, že už aj súčasní riadiaci pracovníci v jednotlivých spoločnostiach vo vyššej miere dbajú na dodržiavanie predpisov smerujúcich k ochrane zdravia ľudí, ako tomu bolo v minulosti. Aj samotní zamestnanci sú už v tomto smere vyspelejší a zbytočne neriskujú. Výrazne pokleslo požívanie alkoholu na pracoviskách. V minulosti sa alkohol podpísal až pod zhruba 80 percent pracovných úrazov. Niektorí baníci si do roboty nosili z domu čaj s rumom alebo varené víno na zahriatie. Dnes je stav taký, že ani pri námatkových kontrolách v drvivej väčšine prípadov nezistíme požívanie alkoholu na pracovisku. V prípade zistenia alkoholu môžeme dať na mieste zamestnancovi blokovú pokutu 500 korún, alebo rozhodnutím úradu pokutu až do 10 000 korún za porušenie predpisov. Rovnako tak môže banský úrad zamestnancovi odňať vydané oprávnenie na obsluhu rôznych zariadení alebo dokonca môže dať návrh na rozviazanie pracovného pomeru. Smerom k organizáciám, v ktorých vykonávame komplexné kontroly, máme možnosť udeliť pokutu až do výšky pol milióna korún," povedal M. Dianiška.
Vlani Obvodný banský úrad Košice udelil pokuty v celkovej výške 56 400 korún za porušenie predpisov, čo je podľa M. Dianišku neobvykle málo. "Počúvam hlasy, ktoré hovoria, že baníctvo už nás už neexistuje, že všetky bane sú zatvorené. Nie je to pravda. Chcem vyvrátiť aj ďalšiu dogmu. Každý si pod pojmom baník predstaví čiernu zašpinenú tvár, z ktorej žiaria len biele oči a zuby. Dnes už je to trochu inak. Spôsoby dobývania sa zmenili, technológie sú úplne iné, ako voľakedy. A to naše Slovensko, to je skutočne bohaté na nerastné suroviny. Treba len vedieť využiť ten potenciál, ktorý tu máme tak, aby neutrpelo životné prostredie. Baníctvo perspektívu určite má, bez surovín sa nedá existovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
