dnes už kultového filmu Samotáři. Okrem toho sa venuje aj divadlu a muzike. Kapela Mig 21, v ktorej Macháček spieva, je u našich západných susedov nesmierne populárna, predáva tisícky platní. Na 'Migoch' zaujmú hlavne texty. Niektoré slovné hračky Jiřího Macháčka sú nezabudnuteľné, trebárs: "Cestou - necestou / polem - nepolem / jedu za tebou / velkým malotraktorem..."

Rozhovorov Macháček príliš veľa nepodáva, často si v nich robí srandu zo všetkého a zo serióznej debaty nie je nič. Napriek tomu sme sa pokúsili v Trenčíne na festivale Bažant Pohoda 2003 využiť jeho fyzickú prítomnosť (z tej hudobnej napokon nebolo nič) a položiť mu niekoľko zvedavých otázok.

V Čechách ste nesmierne obľúbení, na Slovensku o Mig 21 až tak veľmi nepočuť. Ako často tu hráte, boli ste tu snáď len dvakrát?

- Hrali sme tu už viackrát. Avšak vždy to bolo tak trochu inkognito.

Píšete texty na hotovú hudbu, alebo je to naopak?

- Máme s Tomášom Polákom metódu horúceho zemiaku. Píšeme to tak, že vždy jeden niečo spraví a potom to prehodí na toho druhého... Potom sa to skladá dokopy. Ono vždy je to skôr tak, že jeden druhého núti, aby mu niečo dal.

Kam chodíte na tie slovné zvraty a hračky?

- (Zamyslenie.) Kadiaľ chodím, tade mi niečo napadne, neriešim to. Mám to rád presne takto.

Máte aj nejaký textársky či literárny vzor?

- Mám. Mám rád Bohumila Hrabala, Jiřího Suchého, takisto mám rád Beatles, mám rád... množstvo ďalších textárov a spisovateľov, na ktorých si však práve teraz nespomeniem.

Celkom dobrá spoločnosť. Čo momentálne robíte mimo hudobných vecí? Divadlo, film?

- Práve 18. septembra budeme mať v Prahe premiéru filmu Jedna ruka netleská. Tento film sme napísali spolu s Davidom Ondříčkom. Hráme v ňom s Ivanom Trojanom hlavné úlohy.

Bude to niečo na spôsob Samotárov? Veď ide o podobný tvorivý tím.

- Myslím, že niečo podobného tam bude. Skôr pocitovo a podobne, ale tento nový film je skôr žánrovo rozmanitejší než Samotáři, takisto je viac úletovejší, je posunutejší, možno i trochu infantilnejší a (krátka pauza) možno i trošku viac úchylnejší ako Samotáři. Ťažko povedať. To sme práve zvedaví, ako na to budú ľudia reagovať.

Očakávali ste vôbec taký úspech Samotárov?

- Úspech očakávam vždy, to je jasná vec. A keď je ešte väčší, než ho očakávam, tak je to vždy dobré.

Bolek Povívka hral mnoho postáv, aj tak si ho väčšina ľudí stotožňuje s Bohušom z 'Kurvahošigetentag'. Nemáte ten pocit, že vás stotožňujú s hlavnou postavou Samotárov?

- Mám. Je to tak a inak to asi nejde.

Osobne sa s ním stotožňujete?

- Stotožnil som sa s ním už vtedy, keď som ho hral, takže toto mám vyriešené.

Nová rola azda prebije tú starú...

- Možno áno, to sa uvidí. My netočíme filmy s tým, aby sme sa stotožňovali s nejakými rolami. Chceme vyrozprávať príbeh.

Ten chlapík z nového filmu asi tiež nebude nejaký depresívny typ...

- Nie, to určite nie.

Osobne nemáte nejaké depresie, to umelci mávajú?

- Ak bude tento rozhovor trvať ešte trochu dlhšie, tak ich určite dostanem. (Smiech).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári