Začarovaný kruh sociálnej izolácie a diskriminácie možno prelomiť len prostredníctvom aktívnej podpory vzdelávania, ktoré predstavuje jediné a najlepšie východisko pre súčasnú bezvýchodiskovú situáciu Rómov."
Tieto slová odzneli z úst prezidenta Svetovej banky Jamesa D. Wolfensohna, na konferencii v Budapešti pod názvom " Rómovia v rozširujúcej sa Európe: Výzvy pre budúcnosť".
Na konferencii sa zúčastnila okrem iných aj Mária Horňáková, zástupca Rómskej tlačovej agentúry. Informovala nás o oficiálnych stanoviskách, ktoré pripravila a na konferencii prezentovala slovenská delegácia ako odporúčania pre slovenskú vládu na riešenie rómskej problematiky na Slovensku.
"Rómska problematika sa na Slovensku rieši už od čias Márie Terézie a ešte dlho sa riešiť bude. Skúsenosti však ukazujú, že riešenie rómskej problematiky bude efektívne, iba ak sa na celom procese budú aktívne zúčastňovať tí, ktorých sa to najviac týka. Tiež je veľmi dôležitá otvorená komunikácia medzi Rómami a Nerómami," dodala Horňáková.
Konferencia, ktorá sa konala pod záštitou Svetovej banky, dala možnosť samotným Rómom analyzovať súčasnú situáciu a znovu pomenovať problémy rómskej komunity, ktoré sú celospoločenským problémom a zároveň vypracovať odporúčania pre jednotlivé vlády krajín strednej a východnej Európy do budúcna.
Slovenská delegácia prezentovala ako najzávažnejšie problémy Rómov na Slovensku nízku vzdelanostnú úroveň, zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, bývanie ako sociálny aspekt a diskrimináciu Rómov slovenskej spoločnosti.
Konštatovala, že je nutné vypracovať funkčný systém na integráciu rómskych detí, aby neboli len na základe sociálnej zaostalosti zaraďované do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried a aby mali rovnaké možnosti vzdelávať sa. Ako ďalšie odporúčanie v oblasti vzdelávania odznelo poskytnúť deťom také vedomosti a zručnosti, ktoré budú môcť využiť v praktickom živote.
"Deti, ktoré nastúpia do prvého ročníka základnej školy, poväčšinou neovládajú slovenský jazyk, ale iba svoj rodný - rómčinu. Nerozumejú učiteľke, a to znamená, že nemôžu pochopiť ani výklad učiva. Úplne 'logicky' sú presúvané do špeciálnych škôl alebo tried, kam rozhodne nepatria, ak netrpia mentálnymi poruchami.
Podľa mňa je perspektívna možnosť z hľadiska začleňovania Rómov do spoločnosti ďalej podporovať projekt rómskych asistentov učiteľa na školách. Asistent pomáha deťom prekonávať jazykovú bariéru a získavať niektoré sociálne zručnosti. Okrem toho, že spolupracuje s učiteľom na vyučovaní, je aj spojovateľom medzi školou a rodinou. Ďalší význam takéhoto riešenia vidím v tom, že ak sa rómske deti budú denne stretávať s nerómskymi, prestane sa prehlbovať priepasť, ktorá je už aj tak dosť hlboká," uviedla Mária Horňáková.
Zastáva názor, že každý človek má právo a povinnosť udržiavať a rozvíjať svoju kultúru, ale jeho prvoradou povinnosťou je ovládať spisovný jazyk krajiny, v ktorej žije.
"Rómsky jazyk pri výchovno-vzdelávacom procese na základných školách by mal plniť funkciu podporného jazyka k tomu, aby sa rómske deti skôr naučili po slovensky."
Aj úlohu asistenta vníma ako dočasné riešenie. Asistenti by nemali zotrvať iba v pozícii asistenta. Oni sami by mali chcieť dosiahnuť vyššie vzdelanie, čím môžu byť vo svojej komunite viac nápomocní.
S riešením zvyšovania kvalifikácie rómskeho obyvateľstva je spojené zvyšovanie ich zamestnanosti.
"Je nevyhnutné, aby sa zvyšovala kvalifikácia rómskej menšiny, a to nielen školopovinnej mládeže, ale aj dospelých, formou rekvalifikačných kurzov. K tomu treba dodať, že absolventom týchto kurzov je nutné zabezpečiť prácu. Prax svedčí o tom, že aj po ukončení kurzu zostávajú naďalej v evidencii úradov práce. Musím však spomenúť, že problém nezamestnanosti je spojený aj s diskrimináciou Rómov na Slovensku. Ak Róm prejaví záujem o prácu, vo väčšine prípadov ju nedostane, lebo je Róm. Tento problém, žiaľ, u nás majú aj stredoškolsky, či vysokoškolsky vzdelaní Rómovia," skonštatovala Horňáková.
Nemenej dôležitým ostáva odstrániť problémy s bývaním. Na nasledujúce obdobie sa ako riešenie odporúča pre slovenskú vládu legalizovať pozemky, na ktorých stoja mnohé rómske osady, zjednodušiť proces vybavovania stavebného povolenia, pokračovať vo výstavbe sociálnych bytov pre Rómov z osád a desegregovať rómske lokality.
"Existujú osady bez základnej infraštrukrúry a separovane od obce. Ak aj sami Rómovia chcú zrenovovať svoje domy, majú problémy s tým, komu pozemok, na ktorom bývajú, vlastne patrí," dodala.
Na záver si Mária Horňáková dovolila citovať slová členky Európskej komisie Anny Diamantopulovej: "nič pre Rómov bez Rómov".
Slovensko na konferencii zastupovali z predstaviteľov vlády minister kultúry Rudolf Chmel, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová, generálna riaditeľka sekcie ľudských práv a menšín Jana Kviečinská a štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. Prítomní boli aj mladí rómski lídri, zástupcovia rómskych médií, zástupcovia mimovládnych a medzinárodných organizácií, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Bulharska, zo Srbska a Čiernej hory, z Macedónska, Rumunska, Chorvátska a Čiech.
Autor: tor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
