Múzea Vojtecha Löfflera.
Okrem grafických listov má návštevník možnosť zoznámiť s touto pozoruhodnou osobnosťou aj prostredníctvom vystavených dokumentov, korešpondencie ale aj životopisu, ktorý priložil ako podklad k povoleniu na vysťahovanie sa do Kanady. Dočítate sa o jeho márnom úsilí zaradiť sa medzi profesionálnych grafikov. Do Zväzu výtvarných umelcov ho napriek niekoľkonásobným žiadostiam nikdy neprijali. Práve jeho osud, ľudský aj profesionálny, vypovedá o tom, akú absurdnú dobu sme žili. Igor Ďurišin žil na okraji spoločnosti, väčšina oficiálnych umelcov ním pohŕdala a považovala ho za čudáka. Aj vďaka typickej dlhej hrive vlasov a brade. Ako mnohí iní nepohodlní umelci aj on vystriedal všelijaké zamestnania. Robil napríklad premietača v trebišovskom kine. Boli však aj takí, ktorí mu pomáhali a spolupracovali s ním na výtvarných experimentoch. Takým bol napríklad sochár Juraj Bartusz. Práve on poskytol diela, ktoré sú vystavené v Múzeu Vojtecha Löfflera.
Ide o grafické listy pripomínajúce obrázky zo starých náučných slovníkov. Ich autor si však vytvára objekty a živočíchov podľa vlastných predstáv. Na oko hravé obrázky majú však vážne posolstvo, napríklad militaristická korytnačka s granátmi a muníciou v útrobách. Happeningy rokov 70. zachytávajú aj fotografie Zdenka Smieška, ktoré nájdete na výstave.
Zaujímavé je, že v časoch odmietania oficiálnymi kruhmi, vďaka jeho experimentom s technikou pečiatkovania zaradili ho vo svetovom kontexte medzi zakladateľov výtvarného hnutia "mail art". Dokonca spolu s Igorom Gibodom vydali periodiká International Stamp Book (1982) a Rubber Stamp Book (1983).
Igor Ďurišin sa narodil 6. mája 1947 v Klenove ako syn gréckokatolíckeho farára, čiže už od narodenia bol vlastne v konflikte s vtedajším komunistickým režimom. Dva roky študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, ale predčasne ju ukončil. Výtvarné vzdelanie si nikdy nedoplnil, nebolo mu to umožnené.
V osemdesiatych rokoch sa Igor Ďurišin rozhodol emigrovať. Posledné správy o ňom sú z Nemecka, ďalej sa jeho stopa stráca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
