určených pre program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest rozhodla na najbližších 3,5 roka venovať Košickému kraju "až" 150 miliónov korún. Pri tejto sume je aj laikovi jasné, že výstavba rýchlocesty Košice - štátna hranica s Maďarskom, ktorá by spojila východné Slovensko s maďarským a tým pádom aj celým západoeurópskym diaľničným systémom nebude nič. Aj napriek tomu, že spomínaná rýchlocesta je jednou z najväčších priorít schváleného programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja (KSK), v našom diaľničom programe sa s ňou počíta najskôr po roku 2006. Podľa projektov ministerstva dopravy a Slovenskej správy ciest by sa pri splnení všetkých legislatívnych podmienok mala začať budovať o päť (!) rokov a jazdiť by sa na nej dalo až koncom roka 2011. Nateraz sú pripravené tri varianty cesty, ten najlacnejší by odhadom stál 3,28 miliardy Sk a najdrahší 3,47 mld. Sk.
Neboli by sme však východniari, keby hneď po takomto macošskom vládnom rozhodnutí nehútali, či by sa nedalo nejako obísť za cenu menších nákladov. Košický primátor Z. Trebuľa (SDA) na stretnutí s poslancami NR SR v kraji vyhlásil, že rýchlocesta by sa dala vybudovať aj skôr a rýchlejšie, ak by sa k jestvujúcim dvom pruhom len "pribudovali" ďalšie dve. Tento postoj si už medzitým osvojili viacerí politici a túto alternatívu si vie predstaviť aj predseda výboru pre hospodárstvo NR SR J. Rusnák (SDKÚ). Na minulotýždňovom rokovaní košického MZ sa starosta Juhu Jaroslav Hlinka (NEKA) pýtal vedenia mesta, či by sa namiesto výstavby rýchlocesty nestačilo iba rozšíriť tú súčasnú. "Vzhľadom na nedostatok financií v štátnom rozpočte a v snahe pomôcť nášmu regiónu pritiahnuť investorov zo zahraničia jednoznačne by bolo vhodné veľmi vážne sa takýmto variantom zaoberať. Chcel by som počuť oficiálny názor, či sa tým vedenie mesta zaoberá a vyvíja tlak na investora, čiže na štát zastúpený ministerstvom."
Hoci tieto myšlienky sa zdajú byť na prvý pohľad logické, v praxi sú nezrealizovateľné. "Návrh, aby sa doplnili len dva jazdné pruhy k existujúcej ceste, pričom by stačilo vybudovať obchvat Sene, by bol možný len vtedy, ak by tento úsek cesty nebol spoplatnený. Podľa zákona č. 127/1994 aj tento návrh na prestavbu alebo rozšírenie jestvujúcej cesty I/68 by podliehal posudzovaniu vplyvu na životné prostredie. Treba si uvedomiť, že hovoríme o rýchlostnej ceste. Je to cesta vyššieho štandardu, s obmedeným prístupom, kde obhospodárovanie okolitého územia musí byť zabezpečené inými komunikáciami. Diaľnice sú spoplatňované a pre súčasných užívateľov v uvedenom úseku musí byť vytvorená možnosť náhradnej dopravnej cesty bez spoplatnenia," uviedol pre Korzár vedúci odboru dopravy a pozemných komunikácií na košickom Krajskom úrade Štefan Krigovský a povzdychol si, že výstavba úseku Košice Milhosť sa do programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2006 nedostala z dôvodu nateraz nízkej intenzity dopravy na tomto úseku.
Požiadavka na výstavbu rýchlocesty bola z úrovne Krajského úradu v Košiciach nastoľovaná niekoľko rokov dozadu. Na spomínaný úsek bola vypracovaná technická štúdia a zámer, ktorého obstarávateľom bola Slovenská správa ciest, investorský útvar Košice. Na základe predbežných rokovaní javí sa najvýhodnejší variant č.3, ktorý by začínal na konci Barce, sprava by obišiel Šebastovce a Hanisku a zhruba na polceste medzi ňou a Seňou by pokračoval zhruba 200 metrov vpravo od súčasnej dráhy cesty. Potom by sprava obišiel Seňu a skončil by v Milhosti. Ani jedna z týchto možnpostí sa nezaoberá "zdvojením" súčasnej cesty. Konečné rozhodnutie vyjde podľa Š. Krigovského zo správy o hodnotení a definovaní najvhodnejšej trasy z hľadiska životného prostredia.
Ani vedúci odboru dopravy košického samosprávneho kraja Antonín Reisinger si nevie predstaviť taký model výstavby rýchlocesty, ktorý sa začal páčiť regionálnym politikom. Spomenul si však, že ešte v roku 1998 bola spracovaná štúdia uvedeného ťahu financovaná z programu PHARE, kde jedna z troch alternatív počítala s rozšírením existujúcej cesty, no ďalšie dva uvažovali s riešením vedenia rýchlostnej cesty v oddelenom koridore. Ako nám ale povedal, nič to však nemení na tom, že KSK podporuje urýchlenie výstavby rýchlocesty, keďže je to najrýchlejšia alternatíva napojenia regiónu na celoeurópsku diaľničnú sieť. "Úvahy o tom, že by sa nemusela budovať nová cesta nie sú v súlade so schváleným zámerom vedenia koridorov v rámci siete transeurópskych magistrál. Cesta R4 je schválený severojužný koridor v rámci doplnkovej siete TINA v parametroch rýchlostnej komunikácie Rzeszów - Vyšný Komárnik - Prešov - Košice - Milhošť - Miškolc. Z tohto dôvodu nie je možné zabezpečovať z rýchlostnej cesty vjazdy a výjazdy na dotknuté nehnuteľnosti pozdĺž trasy v takom požadovanom rozsahu, ako je to zo súčasnej cesty I/68. Nová cesta, ktorej konečné trasovanie bude známe na základe kompromisov posudzovania stavby na životne prostredie v dotknutom území, musí mať oddelený koridor od súčasnej cesty, ktorej charakter aj naďalej bude zabezpečovať obsluhu dotknutého územia," dodal A. Reisinger.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
