na Slovensku, ale i vo svete. Ako človek, ktorý je úzko spätý s prírodou, i jeho súkromný život sa točí okolo životného prostredia. A pritom, ako sám vraví, k vodohospodárstvu sa dostal náhodou:
"Pôvodne bol mojím snom stať sa výtvarným umelcom, ale keďže som sa bál, že ma neprijmú na školu, tak som sa hlásil na architektúru do Bratislavy. Ale tam ma neprijali a hodili ma na štúdium vodného hospodárstva. Tohto oboru som sa bál a preto som začal študovať veľa odbornej literatúry a získal som široký prehľad. Téma vody ma potom chytila za srdce."
A tak sa začala Kravčíková éra spojená s vodou. Ale sna o maľovaní sa ešte nevzdáva.
"Snáď o dva roky, keď budem mať viac času. Teraz ma úplne pohlcujú naše aktivity."
Po revolúcii v roku 1992 vypracoval aj s ďalšími odborníkmi projekt hydrológie východoslovenskej nížiny a rok na to zakladá MVO Ľudia a voda.
"Voda je súčasť prírody a preto najradšej relaxujem v prírode. Tá mi dodáva energiu, pretože po mnohohodinovej práci, som v podstate workholik, sa musím pozitívne dobiť."
Lásku k prírode a slovenským tradíciam s ním zdieľa aj jeho manželka, s ktorou už žije 20 rokov a obe deti, 18-ročná dcéra a 16-ročný syn.
"Dcéra je i teraz asistentkou v tábore remesiel, kde učí záujemcov tkať na krosnách. Naučil ju to ešte môj starý otec. Ja totiž pochádzam zo Šarišského Jastrabia v okrese Stará Ľubovňa."
Detstvo na malej dedine sa podpísalo aj na ďalšom jeho vývoji.
"Doteraz každý rok musím ísť zbierať borovnice. Je to už môj zvyk. Keby som tak neurobil, cítil by som sa chorý. Občas, samozrejme, chodím aj na huby."
Záhradu síce nemá, ale ako sám vraví, jeho záhradou je celá naša Modrá planéta. I preto s rodinou rád trávi dovolenku pri mori.
"Chodíme na finančne nenáročné dovolenky do Bulharska. Ale už nechcem ísť autobusom, lebo som raz skoro skolaboval z tepla v autobuse bez klimatizácie, a to ešte v Rumunsku. Minulý rok sme preto išli do Bulharska už letecky a ešte predtým sme chodili autom do Chorvátska stanovať."
Práve v Bulharsku pred dvoma rokmi objavil aj čaro tenisu.
"Začal som ho vtedy hrať na dovolenke so synom a odvtedy, ak mi čas dovolí, tak si ho rád zahrám aspoň ráno v nedeľu. Ale v zime celá rodina chodíme na hory a venujeme sa lyžovaniu. A to nielen zjazdovému, ale aj bežkárstvu."
V posledných rokoch cíti potrebu aktívnejšej turistiky, takže jeho najbližšie dovolenkové plány sú nasmerované na sever.
"Veľmi rád by som na budúci rok navštívil Nórske fjordy."
M. Kravčík si vie život vychutnať a preto nepotrebuje k šťastiu komerčné pozlátka.
"Stále jazdím na Felícií kombi a nikdy som neuvažoval o nejkakom zvláštnom type auta. Auto musí byť spoľahlivé a bezpečné, pretože ročne urobím okolo 40 tisíc kilometrov a musí vytvárať čo najmenej splodín, aby neznečisťovalo životné prostredie."
Ani na oblečenie si nepotrpí. Taktiež musí byť v prvom rade účelné.
"Nosím neformálne oblečenie, kravata je u mňa veľký problém."
Do rodiny Kravčíkovcov patrí už niekoľko týždňov aj šteňa retrievera - Lea. Razom sa stala rodinným miláčikom a keďže bývajú v bloku, prinútila ich k ďalšiemu rodinnému rituálu.
"Veľmi rád ju večer aj s manželkou venčím."
Po príjemnej prechádzke dobre padne komorné posedenie v kruhu rodiny. I to si M. Kravčík vychutnáva:
"V poslednom období si s manželkou veľmi radi pochutnáme na kvalitnom suchom bielom víne."
Dobré jedlo tiež vytvára rodinnú pohodu a M. Kravčík by podľa vlastných slov určite od hladu neumrel.
"Viem si uvariť guláš, stroganov, rezne a iné jedlá. A tiež kapustnicu, ktorú varím na Vianoce spolu s manželkou. Ale najlepšie jedlo, aké som kedy skúsil, bol pstruh v brusnicovom rôsoli u priateľa v Lipanoch. Práve takéto podobné slovenské špeciality by sme chceli podávať v našom centre MVO Ľudia a voda v Repášoch pod Levočskými vrchmi," dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
