nechcel cestovať na noc do Turne, preto som si hľadal nocľah. Rado sľúbil, že sa mi oň postará, preto som mu kúpil niekoľko pív aj šalát, keď povedal, že je hladný. Potom sme sa pobrali k nemu do bytu, ale zbadal nás nejaký jeho sused a kričal, aby sme odtiaľ vypadli, lebo zavolá políciu," opísal stretnutie Peter K.
Ako ďalej uviedol, navrhol Radovi, že by mohli ísť spolu do Mestskej pivárne, keďže predpokladal, že je otvorená až do rána. Rado s jeho nápadom súhlasil a tak sa vydali na cestu. Keď prechádzali cez park okolo pošty na Luniku VII, odskočil si akože na wécko. Peter zostal stáť a čakal, kým sa vráti. Netrvalo dlho a zrazu ho zozadu ktosi ovalil po hlave...
"Bol to Rado. V ruke držal drevené porisko a udieral ma ním po hlave. Žiadal, aby som mu dal peniaze na pivo. Ľavou rukou som si chránil hlavu a pravou som vybral desať korún. Hodil som mu ich už asi po treťom údere, ale on ma bil ďalej. Povedal, že je to málo a chcel, aby som mu dal viac peňazí. Stále ma udieral tou palicou, až som prestal vnímať jeho i bolesť. Omdlel som," opísal incident, ku ktorému došlo 21. júna 2001 okolo 21. hodine, napadnutý Peter. Dodal, že precitol až vtedy, keď ho nejaký policajt prikrýval kabátom a hovoril mu niečo v tom zmysle, že sanitka je už na ceste...
Zranený Peter skončil v nemocnici. V dôsledku útoku a bitky dreveným poriskom dlhým jeden a pol metra utrpel nasledovné zranenia: šesť tržných rán na hlave, ktoré mu lekári museli zošiť, zlomeninu ľavej lakťovej kosti a odreniny na rukách i hlave. Kvôli zlomenej ruke bol práceneschopný 6 týždňov.
Takúto odmenu za svoju dobrosrdečnosť nečakal. Prečo sa to stalo, nevedel vysvetliť ani jeho "kamarát od piva", ktorý sa včera chúlil na trestnej lavici Okresného súdu Košice II. "Priznávam, že som to urobil a veľmi to ľutujem," povedal nesmelým hlasom 17-ročný Rado. Zranenie, ktoré spôsobil Petrovi bolo z lekárskeho hľadiska ľahké, ibaže on sa pred súdom nezodpovedal z ublíženia na zdraví. Prokurátor Rada obžaloval z trestného činu lúpeže so zbraňou, ktorou nebola v tomto prípade pištoľ, ale drevené porisko, ktoré ako povedal, našiel na zemi.
Z čítania listinných dôkazov vyplynulo, že tento mladistvý mládenec mal už na základnej škole problémy. Učenie ho veľmi nezaujímalo. Dosahoval podpriemerné výsledky, k spolužiakom sa správal agresívne a postupne sa z neho stával záškolák. Po ukončení 7. ročníka základnej školy bol prijatý na SOU poľnohospodárske. Učilište však navštívil len raz a to v deň nástupu, viac ho tam nikto nevidel. Žil s matkou a súrodencami v jednoizbovom byte v stiesnených podmienkach. Mama však jeho výchovu jednoznačne nezvládla, nevedela si s ním poradiť. Kvôli výchovným problém a agresívnemu správaniu bol psychiatricky liečený a na istý čas umiestnený v detskom diagnostickom ústave.
Toto všetko je už len minulosť. Zdá sa, že Rado sa konečne spamätal a robí všetko preto, aby sa vrátil do normálneho života. Od kamaráta sa dozvedel o útulku, kde našiel nielen strechu nad hlavou, prácu, ktorá ho baví, ale aj ľudí, ktorým neprekáža jeho minulosť a ochotne mu podali pomocnú ruku. "Radoslav je u nás od 26. októbra lanského roka. Je disciplinovaný, slušný, nie sú s ním žiadne problémy. Prijal pravidlá, s ktorými bol oboznámený pri prijatí do nášho zariadenia. Dodržiava ich a spolu s ostatnými pracuje pre dobro všetkých," uviedla na pojednávaní pracovníčka Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach, okr. Kežmarok. Okrem toho predložila predsedovi senátu písomne vyhotovenú spoločenskú záruku za Radoslava.
Zo správania chlapca bolo vidno, že viac dôveruje žene, ktorá s ním prišla na pojednávanie, ako vlastnej matke. Tá sa mu na chodbe súdnej siene márne prihovárala, neprehodil s ňou ani jedno slovo. "Nevedela som kde je, čo sa s ním stalo. Ani raz mi nezavolal, nenapísal... Prosím, môžete mi dať adresu, kde teraz býva?" prihovárala sa pracovníčke zariadenia, ktoré prichýlilo Radoslavova, jeho mama. Nechala aj svoje telefónne číslo, vraj pre prípad, keby sa synovi niečo stalo. Zdá sa však, že Radoslav dospel a chytil svoj zbabraný život do vlastných rúk. Prečo z neho zatiaľ vylúčil mamu, vedia len oni dvaja. Možno príde čas, keď jej odpustí... V súčasnosti je dôležité len to, že sa vydal na cestu, ktorá vedie k normálnemu, nie záhaľčivému životu, aký donedávna viedol.
Na základe vykonaného dokazovania dospel senát Okresného súdu Košice II k záveru, že mladistvý Radoslav je vinný z trestného činu lúpeže so zbraňou , ktorej sa dopustil, keď mal 16 a pol roka. Pri rozhodovaní o výške trestu súd zohľadnil snahu obžalovaného o nápravu, jeho priznanie sa k spáchaniu žalovaného činu, úprimnú ľútosť a život, aký v súčasnosti vedie. Súd mu uložil 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. S verdiktom bol spokojný nielen Rado, ale aj prokurátor, preto nadobudol právoplatnosť priamo na pojednávaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
