týchto lokalitách. Nedávno sme sa v našich novinách detailne venovali panelovým domom, písali sme o tom, že dĺžka ich životnosti je asi 80 rokov, spomínali sme, ako ju predĺžiť a kde sa dajú zohnať peniažky na rekonštrukcie. Ako je to však v prípade murovaných stavieb? O tejto problematike sme sa porozprávali s vedúcim Katedry konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty TU doc. Ing. Pavlom Ďuricom, CSc.
"Na panelové domy sa vzťahujú systémové poruchy, ktoré sú presne vymedzené. V prípade ich zistenia je možné požiadať štát o dotáciu na rekonštrukciu objektu. V prípade murovaných stavieb sa však tieto systémové poruchy nevyskytujú, a teda prípadné rekonštrukcie musia realizovať samotní vlastníci vlastnými, respektíve úverovými finančnými zdrojmi," uviedol Ing. Ďurica.
Obvodové plášte sú pri murovaných stavbách na rozdiel od panelových domov homogénne. Výnimkou sú v 60. rokoch minulého storočia postavené budovy s nosným systémom zo skeletu, do ktorého bolo vsúvané murivo, teda tehla alebo pórobetón. V stykoch nosných a výplňových konštrukcií dochádza k tepelným mostom, ktoré spôsobujú nadmerné úniky tepla s možnosťou vzniku plesní. Tieto síce často sa vyskytujúce poruchy však nespadajú do systémových porúch, ktoré sú predpokladom pre žiadosť o dotáciu. "Iba pri malom množstve sústav, napríklad pri T 03 B, sa môže klasifikovať systémová porucha, ale len pri loggiách, nie pri obvodových plášťoch. Aj dotáciu teda možno žiadať len na opravy loggií. Pritom platí, že musí ísť o poruchy, ktoré nespôsobil užívateľ."
Životnosť murovaných konštrukcií sa predpokladá na sto rokov. O dĺžke životnosti rozhodujú prvky dlhodobej životnosti, teda základy, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, schodisko a strecha. To, v akom stave sú tieto základné prvky stavby, má vplyv na stav jej opotrebovania a celkovú životnosť.
Keďže stavby obsahujú aj prvky krátkodobej životnosti, ktoré potrebujú rekonštrukcie a výmeny už po zhruba 30, 40 rokoch, je dobré prizvať si pred začatím prác na objekte odborníka. Ten môže posúdiť aj celkovú kondíciu stavby a odporučiť po zdiagnostikovaní budovy realizáciu konkrétnych opráv, rekonštrukcií, prípadne obnovy. Každý objekt je nutné posudzovať individuálne, pretože každý môže vykazovať iné poruchy spôsobené či už vonkajšími vplyvmi, podložím, samotnými užívateľmi, alebo v minulosti aj kvalitou prác, technológií a materiálov už pri samotnej výstavbe objektu.
Najčastejšie defekty murovaných stavieb sme už spomínali. V dôsledku vonkajších vplyvov, napríklad sadaním stavby v prípade zmien prebiehajúcich v podloží alebo v dôsledku dynamických účinkov napríklad od dopravy môže dôjsť na objekte aj k statickým poruchám. Tie môže identifikovať aj laik voľným okom, pretože sa prejavujú trhlinami. Treba sledovať, či sa nezväčšujú, pretože to znamená, že sú aktívne, a teda stavba nežiaducim spôsobom pracuje ďalej.
Čo sa týka rodinných domov, dĺžka životnosti stavby je podmienená životnosťou použitých materiálov. Dnes už každý výrobca alebo dodávateľ v zmysle zákona o stavebných výrobkoch musí udávať aj dĺžku životnosti svojich výrobkov, na aké zaťaženie, do koľkých podlaží je ho možné použiť a podobne... Pre životnosť stavby vo všetkých prípadoch platí jedno - čím dôslednejšia pravidelná údržba, tým dlhšie stavba vydrží.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
