ako do pojednávacej siene. Pavol tam však neprišiel ako divák, ale v úlohe obžalovaného. Pred samosudcom sa zodpovedal z trestného činu krádeže vlámaním. I keď má 16 a pol roka, výzorom pripomínal vystrašené dieťa závislé na mame. Tá jeho sedela vedľa neho a pomáhala mu prekonať napätie a nervozitu z pojednávania.
Žiak špeciálnej školy, v ktorej mimochodom v uplynulom roku nestrávil ani jeden jediný deň, čelil obvineniu, že sa spolu s dvoma mladšími kumpánmi vlámali do základnej školy. Trio vlamačov sa cez rozbité okno dostalo do matematicko-fyzikálneho kabinetu, z ktorého "potiahli" školské mikroskopy a iné pomôcky za vyše 6 tisíc korún. Na rozdiel od dvoch maloletých kumpánov Pavol bol za svoje konanie trestne zodpovedný. Krádež nepoprel, ale inak mu nebolo do reči, každé slovo bolo z neho treba "páčiť". Na otázku samosudcu, ako si predstavuje svoju budúcnosť, odpovedala za syna mama. Mária P. stručne uviedla: "Pôjde na úrad práce a bude…" Samosudca jej vysvetlil, že tentoraz nie je reč o peniazoch, ale o výchove syna, ktorú evidentne nezvládla.
Z listinných dôkazov totiž vyplynulo, že Pavol je chronický záškolák, s ktorým sú stále problémy. Matka jeho výchovu nezvládla. Nepomohlo dohováranie pracovníkov starostlivosti o rodinu a dieťa, ani ochranný dohľad. V súčasnosti je pani Mária P. trestne stíhaná pre ohrozovanie mravnej výchovy syna. V súvislosti s tým súd rozhodol o uložení ústavnej výchovy, teda o umiestnení Pavla do ústavu.
"Do žiadneho ústavu nepôjde. Ja ho zabijem, ale tam ho nedám. Mala som tam už dvoch, to stačilo, on je najmladší. Teraz je dobrý, aj ma poslúcha. Nič zlé nerobí. Do tej krádeže, pre ktorú je stíhaný, sa len namočil, vtiahli ho do toho kamaráti. Za to, že nechcel chodiť do školy, nemôžem. Ja som ho tam vždy ráno odviedla, ale keď som odišla, ušiel. Teraz je dobrý, nikde nechodí, sedí doma," bránila mama Pavla.
Pri záverečnej reči prokurátora, ktorý s poukázaním na vykonané dokazovanie zotrval na obžalobe a navrhol uložiť Pavlovi podmienečný trest, iba nespokojne pokyvovala hlavou. Obhajca mladistvého Pavla zasa navrhol upustiť od jeho potrestania. Zdôraznil, že i keď boli vyčerpané všetky zákonné prostriedky na nápravu mladistvého Pavla, v jeho správaní nedošlo k žiadnej zmene. Dodal, že vzhľadom na rodinné pomery, v ktorých Pavol žije, by bolo účinnejšie jeho umiestnenie do ústavu, ako to už nariadil súd.
"Ja som zatiaľ žiadny príkaz na odovzdanie syna do ústavu nedostala, a aj keby mi ho poslali, tak ho tam nedám. Zabijem ho, ale nedám," zastrájala sa Pavlova mama. Uvedenú hrozbu viackrát zopakovala aj na chodbe pred pojednávacou sieňou pri čakaní na verdikt súdu. Tam sa v plnej nahote ukázali aj vzťahy medzi matkou a synom. Stačilo pár viet a z Pavla, ktorý v súdnej sieni pripomínal mušku, sa stal agresívny frajer. V priebehu pár sekúnd poslal mamu štyrikrát do pi… a zahnal sa na ňu i rukami… Potom sa rozbehol a zmizol za rohom dlhočiznej chodby. Mama na neho márne volala, aby sa vrátil, a tak jej nezostalo nič iné, ako bežať za ním. Vrátila sa so synom, ktorý nervózne šermoval rukami práve vo chvíli, keď zapisovateľka vyzvala procesné strany, aby vstúpili do pojednávacej siene a vypočuli si rozsudok, ktorý znel:
"Súd uznal Pavla P. vinným z trestného činu krádeže vlámaním v spolupáchateľstve a uložil mu trest 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka." Pavol dostal od samosudcu aj dôrazné upozornenie, že ak v skúšobnej dobe nebude sekať dobrotu a niečo vyvedie, uložený trest si bude musieť odpykať, inak povedané, skončí v base. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
