nárečím v osemdesiatych rokoch dokázal s nadhľadom nastaviť zrkadlo degenerujúcemu režimu. Vari najpopulárnejšou je jeho "Jarmila". Keď padol režim, vyrazilo to na chvíľu dych tým, ktorí sa na tom páde najviac podieľali. Aj Pavel Dobeš chvíľu hľadal témy v duchu svojej obľúbenej pesničky "Pašáci jdou do sveta". Jeho pesničky z 90--tych rokov sú ako zápisky z ciest po Amerike, Austrálii, ale aj po krajoch českých. Je to zvláštne, že jeho piesne - príbehy z rokov bývalých opäť začínajú rezonovať už v iných súvislostiach. Tieto znovuoživené hity sú na jeho poslednej platni "Zum Zum Zum".

Ako vychádzate s Jarkom Nohavicom?

- Aby sme sa odlíšili, keď tvrdíte, že nás porovnávajú, tak každý má svoje iné projekty. Takže trebárs, keď on robil film, tak som o tom nevedel. Potom mi ho niekto z kamarátov požičal na videokazete.

Kandidovali ste neúspešne do senátu za Balbínovu poetickú stranu. S politikou ste už skončili?

- To vzniklo vlastne v tradičnej Balbínovej poetickej krčmičke. Nájdete ju neďaleko Vinohradskej triedy za budovou rozhlasu v Prahe. Vlani sa tam schádzali malé politické strany, ktoré nemali nijaké šance uspieť vo voľbách. Spojili sa a dávali spoločné kandidátky. Navrhovali aj nezávislých kandidátov a oslovili aj mňa. Dali mi 24 hodín na rozmyslenie a ja som na druhý deň zavolal, že áno. Ale zato by som nikdy politické veci do pesničiek nepchal. Potom do dopadlo tak, že som kandidoval za nejaký volebný obvod v Ostrave a nedostal som dosť hlasov.

Škoda. Podľa mňa občas aj u nás chýbajú v parlamente slová, ktoré majú váhu. Aj u nás by sa zišlo viac takých, ktorí vedia, o čom hovoria.

- Máme to asi tak narovnako. Ale keby som v tom Senáte bol, tak by som tam našiel niekoľko ľudí, s ktorými by som sa mohol baviť. Je tam elita národa a množstvo inteligentných a múdrych ľudí. Aspoň niekoľko z nich by som oslovil a možno by naše slovo malo potom nejakú váhu.

O čo by ste sa snažili ako poslanec?

- Hlavne nič nesľubovať. Lebo kto sľubuje, ten sa potom vyhovára. Neviem, možno by vám to pripadalo hlúpe, ale ja by som bojoval o to, aby bolo zaručené, že človek by mal mať právo na vodu, alebo na vzduch. Pretože i to nebude onedlho taká samozrejmá vec. A zas sa na tom niekto nabalí.

Ostravská atmosféra, o ktorej spievate, mala vždy blízko ku Košiciam.

- Je to tu veľmi podobné. Keď som sem prišiel prvý raz, tak som sa veľmi rýchlo cítil ako doma. Do Ostravy sme sa prisťahovali z Beskýd, keď som mal desať rokov. A to je presne tak ako tu, okolo sú hory, zídete z nich a máte tu veľké priemyselné mesto s oceliarňami. Ľudia tu majú podobné problémy, radosti. Teraz však už bývam niekoľko rokov v Hradci Králové. Je tam síce pekne, ale nie je to už Ostrava.

Čo vás tam priviedlo? Žena?

- Máte pravdu, aj ženy. Ale nie celkom. V Ostrave som to mal za minulého režimu zlé. Ľudia sa so mnou nesmeli kamarátiť a zdvíhali vtedy ruku proti mne. Bolo mi to trápne stretávať sa s nimi na ulici. Nemal som zamestnanie a vlastne som sa aj rozviedol. V roku 1985 som z Ostravy odišiel.

Ale dnes stále spievate s ostravským prízvukom, ako sa hovorí, "s kratkym zobakom"...

- To je práve to, že som Ostravák, ktorý býva inde.

Komu ste spievali v Amerike?

- V Chicagu je množstvo Čechov a Slovákov, ktorí tam odišli za prácou. Vyšli zo školy, nemali zamestnanie a preto väčšina z nich pracuje v poľských firmách. Poľština nám nie je cudzia. Hrali sme im dva vianočné koncerty. Oni sem totiž nemôžu prísť, aby ich nečapli, lebo väčšina z nich tam pracuje načierno. To je iný druh emigrácie než tí ľudia, ktorí tam boli už pred 89-tym rokom. Teraz to pripomína časy ako za prvej republiky, keď bola bieda.

Čo pripravujete?

- Nič. Ľudia by chceli, aby som niečo napísal. Skúšal som to, ale veľmi mi to nešlo. Tak som to nechal tak a skúsim zasa v lete. Urobím si voľno, vezmem si tužku a papier, budem na chate v lese, okolo mňa nebude nič iba príroda - vtáky. S tužkou a papierom sa mi robí najlepšie. Doma sedím pri počítači a toto je niečo úplne iného.

Doteraz som si myslela, že príbehy, o ktorých spievate, zberáte po krčmičkách.

- No...

Píšete?

- V poslednom čase som začal čítať, objavujem v literatúre skvosty. Ale nesmie ísť iba o prózu, ale aj o vedecké knihy a v nich nachádzam toľko múdra, že ani nemám potrebu písať. Myslím si, že je už aj tak všetko napísané, že by som sa zbytočne snažil niečo pridávať a robiť nadprodukciu. Devalvoval by som, bolo by to omieľanie niečoho, čo už je. Ani nemám potrebu písať...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári