ľudí. Prepúšťanie prichádza už v tretej vlne. Vlani firma zamestnávala 380 ľudí. Koncom roka nepredĺžili časti zamestnancov pracovné zmluvy na dobu určitú. Vo februári o prácu prišlo ďalších 54 zamestnancov. Teraz z celkového počtu 284 odchádza zhruba polovica. O príčinách problémov, ktoré vyústili až do tejto situácie, sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Železničných stavieb Ing. Vladimírom Turlíkom.

"Hlavným odberateľom, pre ktorého vlastne robíme 100 percent výkonov, sú Železnice SR. Keďže k prvému júnu kvôli nedostatku finančných prostriedkov pozastavili všetky práce, na ktorých sa podieľala aj naša spoločnosť, museli sme pristúpiť ku prepúšťaniu," uviedol V. Turlík.

Vedenie spoločnosti o prepúšťaní rokovalo s odborovou organizáciou. Oboznámilo ich s tým, že redukcia počtu zamestnancov je nevyhnutná pre zachovanie firmy.

Hrozí firme konkurz? " Hrozba konkurzu nie je aktuálna," uviedol V. Turlík. Nešpecifikoval, aký hospodársky výsledok vykázala spoločnosť za uplynulý rok. Poznamenal však, že od svojho vzniku v roku 1996 bola firma zisková a hospodársky výsledok medziročne rástol. To ale určite nebude platiť pre rok 2003, predpoklady hovoria o hospodárskom výsledku blížiacom sa k nule.

Práce na niektorých väčších zákazkách ostali nedokončené. Spomeňme aspoň Čadcu - Zvardoň, kde firma realizovala poelektrifikačné úpravy a prestavbu trate. Železničné stavby mali z celkového objemu 350 miliónov korún vyčlenených na tento projekt realizovať práce za zhruba 50 miliónov. Zastavený bol aj projekt Prešov - Plaveč, kde mali pre tento rok stanovených 100 miliónov korún. Podobne boli zredukované práce na modernizácii širokorozchodnej trate v Čiernej nad Tisou zo 400 na 140 miliónov korún. ŽSR zrušili práce aj na ďalších menších projektoch, kde boli Železničné stavby dodávateľom stavebných prác.

Napriek ťažkostiam firma naďalej investuje. Práve v týchto dňoch má byť firme dodaný nový stroj, ktorý bude jediným na Slovensku. Ide o strojnú podbíjačku výhybiek a koľají, ktorú si Železničné stavby objednali v zahraničí. Zložili zálohu a zaviazali sa k päťročnému splácaniu jej hodnoty. Otázkou ostáva, či nová technológia v súčasných podmienkach vôbec nájde svoje praktické využitie, aby tak mohla "zarobiť" na vloženú investíciu.

Firma sa pokúšala zháňať alternatívnu zákazkovú náplň v zahraničí. Pokúsili sa preniknúť na grécky a český trh, žiaľ, neúspešne. Domáci dodávatelia si svoje trhy strážia a na Slovensko sa snažia naopak preraziť dodávatelia z Čiech.

Čo sa týka obmedzovania financií na obnovu a rekonštrukcie železničných tratí, nejde zrovna o šťastné riešenie, pretože sa v konečnom dôsledku môže odraziť na znížení bezpečnosti premávky na našich železničných tratiach.

* * *

Zamestnanci si sťažujú na nízke odstupné

Akciová spoločnosť Železničné stavby v Košice vznikla v roku 1996, kedy boli zrušené štátne Traťové strojové stanice v Bratislave a v Košiciach. Bývalí členovia vedenia košickej stanice založili novú súkromnú akciovú spoločnosť. Časť majetku si prenajali od Železníc SR a prevzali aj časť pôvodných zamestnancov. Vedenie akciovky sa zaviazalo k prevzatiu všetkých práv a povinností voči týmto zamestnancom v zmysle vtedajších zákonov a kolektívnych zmlúv. Niektorí zamestnanci však tvrdia, že ich práva ako za železníc v súkromnej akciovke platili len pol roka a potom sa podmienky zmenili smerom k nim k horšiemu. Hovoria, že v čase odchodu zo štátneho podniku do akciovky dostali železnice k dispozícii 5 miliónov korún na odstupné pre zamestnancov. Vtedy mali všetci nárok na polročné odstupné. Dnes pri súčasnom prepúšťaní majú nárok podľa odpracovaných rokov len na dvoj alebo trojmesačné odstupné. Podľa našich informácií sa zamestnanci súdili o vyplatenie odstupného z roku 1996. Podľa ich vyjadrenia sudkyňa len odporučila vyplatenie odstupného, pretože medzičasom sa celá záležitosť stala premlčanou. Zamestnanci teda tieto peniaze nikdy neuvideli.

"O čiastke päť miliónov korún vôbec nemám informácie. Predpokladám, že sa jedná o nepravdivú informáciu. Spor, ktorý spomínate, sa nás netýka, pretože to bol súdny spor medzi Železnicami SR a jej bývalými zamestnancami. Zmeny v kolektívnej zmluve a zmeny v právach zamestnancov priniesla zmena Zákonníka práce, a tieto boli vždy prerokované a schválené odborovou organizáciou," poznamenal v tejto súvislosti Vladimír Turlík.

Zamestnanci si sťažovali aj na to, že už nemajú nárok na dodatkové dovolenky. Poťažkali si aj na nízke mzdy, ktoré u robotníkov predstavujú podľa ich vyjadrenia 6 300 korún a u strojníkov 7 300 korún. "Všetky záležitosti týkajúce sa mzdovej politiky či sociálneho programu prerokúvame s odbornou organizáciou. Čo sa týka miezd, čísla, ktoré spomínate, sa nezakladajú na pravde. Priemerná mzda za rok 2002 u robotníkov predstavuje 13 990 korún a u strojníkov 18 200. Na dodatkové dovolenky zamestnanci mali nárok, keď boli zamestnaní u ŽSR."

Zamestnanci hovorili, že pri prechode z štátneho podniku do akciovky im bolo sľúbené, že si budú môcť kúpiť zamestnanecké akcie. Prečo sa tak nestalo? "Stanovy akciovej spoločnosti otázku zamestnaneckých akcií neriešia."

* * *

V podniku svojho času pôsobil aj bývalý šéf železníc Ladislav Saxa

Dozvedeli sme sa, že bývalý generálny riaditeľ Železníc SR Ing. Ladislav Saxa, ktorý len teraz začiatkom júna abdikoval na svoju funkciu, pôsobil svojho času v Železničných stavbách.

K tejto firme má mať údajne blízko aj bývalý štatutárny zástupca generálneho riaditeľa a zároveň bývalý ekonomický námestníka ŽSR Pavol Dráč, ktorý v ŽSR pôsobil v rokoch 1995 až 1996 a ktorý mal mať dobré vzťahy s A. Rezešom. "Čo sa týka pána Dráča, nie je akcionárom našej firmy, ani v nej nebol zamestnaný. Pôsobil v bývalej štátnej Traťovej strojovej stanici. Pán Saxa u nás naozaj pracoval, kým neodišiel do Železníc SR na post najskôr námestníka, neskôr generálneho riaditeľa ŽSR," upresnil naše informácie Ing. Turlík.

Súvisí odchod L. Saxu z postu generálneho riaditeľa ŽSR so súčasnými problémami v Železničných stavbách? "V žiadnom prípade nie. Také problémy, ako my, majú všetky ostatné spoločnosti vykonávajúce stavebné práce pre ŽSR. Nás to postihlo vo väčšej miere, pretože sme najväčšou firmou na Slovensku poskytujúcou takýto druh prác a zároveň aj najlepšie technicky vybavenou spoločnosťou," uzavrel V. Turlík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári