tehotenstva totiž oproti minulosti výrazne poklesol. Prispela k tomu podľa nich okrem osvety a dostupnosti kvalitnej hormonálnej antikoncepcie aj liberálnosť zákona. Zákaz interrupcií by bol preto krokom späť a následky si možno ľahko predstaviť.
"Malo by to nedozierné dôsledky. Umelé prerušenia tehotenstva by sa neprestali robiť, ženy by si našli inú cestičku, ako sa neželaného dieťaťa zbaviť. Odchádzali by kvôli potratom do zahraničia a tie, ktoré by si to nemohli dovoliť, chodili by na pokútne zákroky. Potvrdzujú to skúsenosti z krajín, kde interrupcie zakázali, napríklad Poľska," hovorí primár 1. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou MUDr. Jozef Posluch. Ako poznamenáva, nikto z gynekológov interrupcie rád nerobí, vždy patrili medzi najneobľúbenejšie výkony.
"Interrupcie nie sú podstatné pre činnosť gynekológa a pôrodníka. Je to len nepatrný zlomok našej práce. Kto nechce robiť interrupcie, nemusí, máme kolegov, ktorí ich nerobia a nie je s tým žiaden problém. O zákaze sa uvažovalo už dávnejšie, sporadicky sa objavovali takéto myšlienky. Ale prečo sú na pretrase teraz, keď je počet umelých prerušení taký nízky?" krúti hlavou J. Posluch.
V roku 1990 sa uskutočnilo na 1. gynekologicko-pôrodníckej klinike FNsP okolo 1300 umelých prerušení tehotenstva. O štyri roky neskôr to bolo už iba 670 a minulý rok menej ako štyristo - presne 367 interrupcií, pričom väčšina z nich (302) boli miniinterrupcie. Ide o prerušenia tehotenstva do ôsmeho týždňa, kedy sa embryo vákuovo odsaje z maternice. Takýto zákrok je najmenej invazívny a má menšie následky na zdravie pacientky ako klasická kyretáž, ktorú je možné robiť do dvanásteho týždňa tehotenstva.
V prípade genetického poškodenia plodu alebo zdravotných problémov pacientky, najčastejšie ide o psychiatrické dôvody, je možné uskutočniť interrupciu do šestnásteho resp. 24 týždňa gravidity. Takýchto zákrokov je však veľmi málo, rovnako zriedkavo sa gynekológovia stretávajú s obeťami trestných činov.
"Prevažná väčšina interupcií uskutočnených na našej klinike predstavuje miniinterupcie, pričom asi desať percent žien, ktoré ich postupujú, udávajú ako dôvod zdravotnú indikáciu. Zvyšok žiada o zákrok v súvislosti so svojou ekonomickou či sociálnou situáciu. Oproti minulosti sa zmenila aj štruktúra žien - kedysi chodilo na interrupcie oveľa viac mladších dievčat, čo súviselo najmä s chýbajúcou osvetou v tejto oblasti. Teraz sa to posunulo do vyšších vekových kategórií, čo zapríčinila zjavne ekonomická situácia," vysvetľuje MUDr. Posluch, podľa ktorého sú dnes ženy v tejto oblasti veľmi uvedomelé.
"Podľa prieskumov už na konci osemdesiatych rokov si asi iba dve percentá žien spájali antikoncepciu s interrupciou. Ostatné brali potraty ako nutné zlo, aj keď počet potratov bol vtedy vysoký. Dnes sú možnosti antikoncepcie široké a neželanému tehotenstvu sa dá predchádzať ľahšie ako v minulosti. Aj preto počet potratov poklesol. Druhým dôvodom je podľa mňa popri osvete aj dôsledok liberálneho interrupčného zákona. Aj keď na Slovensku neboli interrupcie nikdy zakázané, istý čas o nich rozhodovali komisie. Pre ženy to bolo značne stresujúce a ponižujúce. Napriek prísnym pravidlám bol vtedy ďaleko vyšší počet takýchto zákrokov, liberalizácia situáciu iba zlepšila," zdôrazňuje primár.
Ženy si jednoducho vždy našli spôsob, ako dosiahnuť to, čo si zaumienili. Napríklad z obavy pred tým, že by komisia interrupciu neschválila, podstúpili röntgenové vyšetrenie v súvislosti s údajným zranením, čo bola indikácia na potrat, pretože po ožiarení hrozilo vážne poškodenie plodu. To bola poistka, aby komisia žiadosti vyhovela...
"Žena má plné právo rozhodnúť sa o tom, či dieťatko donosí alebo nie. Existujú medzinárodné dohovory, ktoré stavajú právo ženy nad právo nenarodeného dieťaťa, embryo jednoducho nie je právny subjekt. Samozrejme, interrupcie sú krajným riešením. Ale zatiaľ čo dvadsať rokov dozadu dominovali nad antikoncepciou - ešte na prelome osemdesiatych-deväťdesiatych rokov sme patrili k štátom, ktoré mali vysoký počet interrupcií, zatiaľ čo antikoncepcia sa využívala iba málo, dnes je to naopak. Preto si myslím, že sa táto otázka zbytočne spolitizovala," dodáva Jozef Posluch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
