výstavy vo Východoslovenskej galérii. Doslova zaskočený maliar ťažko hľadal slová. Gratulanti zaplnili historickú sálu galérie. Medzi prvými boli riaditeľ inštitúcie Peter Markovič a kurátorka Mária Kostičová, ktorá pripravila expozíciu.
Veľkú zásluhu na tom, že vychádza aj jubilejný katalóg maliara, má jeho bývalý kolega zo Strednej umeleckej školy Zdeněk Smieško. Zverejnil v ńom okrem obrazov aj množstvo cenných momentiek z jeho života. Medzi gratulantmi nechýbali ani ostatní kolegovia z tejto ustanovizne, ktorú pomáhal zakladať.
Na búrlivé oslavy Vojtovej šesťdesiatky si spomína výtvarníčka Katarína Blažová. "Nechce sa mi veriť, že odvtedy ubehlo tridsať rokov. Dokázal okolo seba vytvoriť srdečnú atmosféru. Ľudia sa vedľa neho vždy cítili veľmi dobre," hovorí.
O hudbu sa na slávnosti postarala dcéra Vojtecha Seligu, členka Slovenskej filharmónie a huslistka Alžbeta Plaskurová. Talent a hudobné nadanie vraj tiež zdedila po otcovi. Kedysi hral tiež na husle. Redaktor bratislavskej redakcie Slovenského rozhlasu Laco Plaskura zas prezentoval tretiu generáciu Vojtecha Seligu. Výtvarné umenie síce študoval tiež, ale teraz z neho ťaží ako kultúrny redaktor. K rodine už takmer patrí aj speváčka Katka Hasprová, ktorá na oslavách sprevádzala najmladšieho umelcovho vnuka.
Na študentské časy si zaspomínal akademický sochár Arpád Račko. "Vojto ma učil perspektívu a zaúčal ma do kresby. posielal moje kresby do Ameriky na výstavu a veľmi sa mi venoval. Vždy si ma zavolal do kabinetu a tam ma zobral do parády. Mal veľká zásluhu na mojich prvých krôčikoch do výtvarného sveta. Hlboko si ho vážim. Chodil som za ním často aj neskôr, keď učil na 'šupke'. Rozdával vždy okolo seba sťastie. Vtedy som sa vyhýbal, aby som mu tykal, hoci si to želal. Aj dnes mám ešte k nemu takú úctu, skláňam sa pred ním a duševne mu vykám," povedal Arpád Račko.
Vojtech Seliga sa narodil vo Vyšnom Opátskom, predtým dedinka, teraz mestská časť metropoly východu. Vyštudoval gymnázium a neskôr učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Jeho pedagogické začiatky sú spojené s Vranovom nad Topľou. Neskôr učil na viacerých školách v Košiciach kreslenie, ale aj deskriptívnu geometriu. Učil aj na stavebnej priemyslovke. Jeho žiakom bol napríklad aj súčasný prezident Rudolf Schuster. Veľkou mierou sa zaslúžil o vznik Strednej umelecko-priemyselnej školy v Košiciach, kde učil do roku 1982. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1940 vo Vranove nad Topľou.
Spočiatku, v štyridsiatych-päťdesiatych rokoch vytváral najmä akvarely, so širokým záberom. Robil štúdie krajiny, tatranské motívy. V šesťdesiatych rokoch sa krajinárska tvorba stala jeho doménou. Snaží sa však zachytiť farebné nálady, vzťah svetla a farby, abstrahuje, vyjadruje sa veľkými farebnými až geometrizujúcimi plochami. V jeho obrazoch nenájdete figurálny motív. V sedemdesiatych rokoch prechádza ku kompozíciám vytváraným širokými ťahmi štetca maliarskej špachtle. Popri maľbe krajiny sa venuje zátišiam a občas sa utiekal aj k mestským žánrom.
Obľúbeným motívom sú kytice. Je z nich cítiť jeho vzťah k prírode. Dnes maľuje krajinu, podľa skíc, ktoré vytvoril dávnejšie a samozrejme, aj svoje obľúbené kytice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
