slnovratom a s jeho mágiou.
U nás sa z mnohých jánskych zvykov dodnes najväčšmi zachovávajú letné jánske ohne, ktoré sú dedičstvom z pradávnych dôb - práve ohňom vítali naši predkovia najdlhšie a nejteplejšie dni v roku. Pri týchto vatrách, o plameňoch ktorých vidiečania dodnes veria, že majú očistnú a liečivú moc a preto ich bujaro, v sprievode spevu a tanca preskakujú, zabezpečovali mladí ľudia pre celú dedinskú pospolitosť magickými úkonmi zdravie, prosperitu a dobrú úrodu. Ohňami zaháňali aj nebezpečných černokňažníkov - tí sú však dávnym symbolom nezvratného faktu, že hoci sú dni okolo 24. júna najdlhšie v roku, po slnovrate sa už začínajú skracovať a postupne opäť nadíde vláda tmy. Preto v tento deň robia niekde aj iné opatrenia, aby sa do domu privčas nedostali temné sily, napríklad strigy - a znova začína byť aktuálny cesnak a posvätená krieda.
Pre dievčatá a chlapcov bola čarovná svätojánska noc i príležitosťou upevniť vzájomné vzťahy ľúbostnou mágiou. Mágia bola oddávna aktuálna aj pre pastierov, ktorí deň sv. Jána považujú za jeden zo svojich najvýznamnejších sviatkov a pri tejto príležitosti otvárali čriedam tie najlepšie pastviská.
V obľube horských lúk a v názore na ich vysokú kvalitu sú s pastiermi zajedno aj zberači liečivých bylín, ktorí, podobne ako priaznivci zázračnej zelenej apatieky vedia, že liečivky majú práve v tomto čase najlepšiu silu, preto ich najintenzívnejšie zbierajú práve 24. júna. Vrecúška s označením svätojánske byliny patria i dnes k najpozornejšie opatrovanými v domácnosti každého zberača - účinkujú údajne i v beznádejných prípadoch.
Niekde však možno vidieť aj iné spôsoby prírodnej terapie - na niektorých dedinách vyhľadávajú chorí miesta, kde rastú kríky bazy čiernej a počas svätojánskej noci pod nimi prespávajú. V nádeji, že práve im vyjde stará skúsenosť, že čierna baza v túto jedinú noc v roku naozaj vylieči až 7 chorôb. Aj v tento deň sa za mocnú medecínu považuje rosa z čistých horských lúk a bystrín.
Takýto mimoriadny deň má svoj odraz aj v pranostikách, ktorých sa k 24. júnu vzťahuje priam rekordné množstvo. Napospol pripomínajú, že Svätý Ján je dažďa pán. Právom - obdobie svätojánskych dažďov prichádza vraj so 60 % pravidelnosťou. Dedovia vravia, že svätojánske dažde trvajú prinajmenej tri dni, mnohokrát však prší až do konca júna, je to totiž jedna z pomedardovských dažďových vĺn. Vidiečania i v súčasnosti počas večerov okolo svätojánskeho sviatku pozorne sledujú mušky.Samozrejme, nie tie obyčajné, hoci pranostika vraví: Na Jána sú jahody i muchy zrelé. Ľudových prognostikov počasia interesujú svätojánske mušky. Dávne poznatky totiž prípomínajú, že ak svätojánske mušky práve teraz pekne svietia a ligocú sa, bude dlhšie pekné počasie - ak ich však nevidno, treba čakať nepríjemné chladné a zapršané dni, čo popri inom výrazne ovplyvní aj kvalitu orechov.
Bizarne znie aj pranostika, ktorú poznajú najmä hubári: Čím dlhšie pred svätým Jánom hríby rastú, tým skôr pred Vianocami sneží. Súvis so sviatkami zimného slnovratu napokon nie je až taký neobyčajný, pretože i keď sú dni okolo svätého Jána bránou do leta, dedovia nám poslali aj varovnejší odkaz: Od svätého Jána Krstiteľa beží už slnko k zime.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
