prokuratúry. Od tridsiatky bol vyše 15 rokov vo vedúcich funkciách, od námestníka mestského prokurátora v Košiciach, cez okresného prokurátora v Rožňave až po okresného prokurátora Košice II. Štyri posledné roky pracuje na netrestnom úseku činnosti prokuratúry, kde ho zastili abrahámoviny. Ivan Vanko akoby zososbňoval svoje poslanie ochrancu práva - prelomom vlastnej poltoročnice sa zamyslel nad svojimi životnými výhrami a prehrami...

"Výhrou a zároveň šťastím je pre mňa fakt, že som za celé tie roky mohol pracovať v orgáne, kde som mohol realizovať svoje teoretické a neskôr aj praktické skúsenosti a tieto odovzdávať mladším kolegom. Som rád, že v súčasnoti pracujem na netrestnom úseku činnosti prokuratúry, kde môžem paradoxne povedať, že som sa stal aj právnikom. Dovolím si totiž tvrdiť, že prokurátor, ktorý sa ďalej nevzdeláva a nepracoval na netrestnom úseku, nie je právnikom v tom pravom slova zmysle, ale "len" prokurátorom... Čo sa týka mojich prehier, čas vo vedúcich funkciách ma obral o možnosť venovať sa viac rodine, deťom, z času na čas mi narušil zdravie a čo ma najviac mrzí je fakt, že do našej činnoti čoraz viac zasahujú politici a vládna moc. Po revolúcii, keď sme sa ako rezort odpolitizovali, som si s kolegami myslel, že budeme pracovať len podľa zákonov, ako sudcovia, ale čas ukázal, že tomu tak nie je. Od ostatných volieb sme politická sirota, "nepatríme" žiadnej vládnej strane (pôvodne to bol post SDĽ) a tak si z nás začína kde kto ukrajovať. Vláda nám po desaťročiach odňala spolu s NS SR samostatnú rozpočtovú kapitolu, čo de facto znamená koniec našej ekonomickej samostatnosti a začiatok závislosti. Naviac chce minister spravodlisti SR Daniel Lipšic v rozpore s platnou ústavou ovládnuť prokuratúru ako orgán ochrany práva, avšak bez zodpovednosti za jej činnosť."

Verejnosť vníma však prokuratúru vníma viac menej ako trestný orgán.

"Mimo trestnej oblasti je nosnou pôsobnosťou prokuratúry, vyplývajúcou z jej ústavného postavenia ako orgánu ochrany práva chrániť práva a zákonnom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Netrestná činnosť prokuratúry je žiaľ medzi ľuďmi pomerne málo známa, aj keď počet podnetov na preskúmanie postuov a rozhodnutí orgánov verejnej správy z roka na rok stúpa. Prokurátor pri výkone tejto svojej činnosti môže napr. vykonať v orgánoch verejnej správy previerky zachovávania zákonnosti, na základe jej výsledkov alebo výsledkov šetrenia podnetu môže podať protest prokurátora alebo upozornenie prokurátora. Takého opatrenia sa využívajú pri zistení pochybení v postupe alebo rozhodovaní preverovaného orgánu, ktorým došlo k porušeniu zákona alebo všeobecne záväzného právneho predpisu. Prokurátor však nemôže rozhodnutie orgánu verejnej správy zružiť alebo iným spôsobom zasiahnuť do jeho činnosti na rozdiel od súdov, ktoré takúto možnosť podľa jednej z ostatných noviel Občianskeho súdneho poriadku majú."

Predsa trestná činnosť najviac rezonuje vo verejnosti. Ak je vaš pohľad na jej súčansý vývoj na území mesta v porovnaní s Bratislavou?

"Kriminalita v oboch najväčších slovenských mestách je v porovnaní s ostatnými mestami na Slovensku najvyššia, pravda vedie Bratislava, ktorá susedí s Rakúskom, kde je prísun drog väčší, známy je obchod s bielym mäsom a organizované krádeže áut. Košickú kriminalitu treba vnímať z pohľadu vyššej nezamestnanosti, ostatnej novely trestného poriadku, kedy sa znížil počet policajtov v teréne a tiež zníženého stavu mestskej polície. Osobne si myslím, že práve znížením stavov mestskej polície a ich účinnostných opatrení kriminalita najmä v Starom meste vzrástla, čím sa pochopiteľne znížil pocit bezpečia v meste. Pre Košice je charakteristická aj sídlisková kriminalita, kde sa vykrádajú obchody, kiosky a vozidlá. Na druhej strane paradoxne klesli vlámania do bytov, obyvatelia si zrejme viac uvedomujú, že musia dôraznejšie zabezpečovať svoje byty. Dá sa povedať, že rovnako klesol počet krádeží motorových vozidiel, Košice sú skôr tranzitnym mestom na presun odcudzených áut ďalej. Z východnej strany sú evidentné pašerácke aktivity tovarov určených na blšie trhy, ktoré zrejme teraz po zvýšení cien cigariet narastú. Pokiaľ ide kriminalitu bielych golierov jej odhaľovanie ovplyvňuje činnosť a aktivita kontrolných orgánov, či už daňových úradov, NKÚ a finančnej polície. V tomto smere je obtiažne dokazovanie trestných činov, páchatelia spravidla majú špičkových právnikov. Rámcovo však možno povedať, že z pohľadu kriminality sú Košice na tom oproti Bratislave lepšie."

Ako vnímajte najväčší škandál okolo nebankových inštitúcií, je zaujímavé, že ich strediskom boli práve Košice.

"Medzi prvými zrejme začala vklady prijímať spoločnosť SaS Slovensko, pričom už dávnejšie sa legislatívne zisťovalo či ide o zákonnú resp. nezákonnú činnosť. Disponujeme starším stanoviskom Národnej banky Slovenska (NBS) zo 7. 12. 2000 v súvislosti s činnosťou SaS, kde sa uvádza, že činnosť, ktorú vyvíjala táto spoločnosť je v rozpore so zákonom o bankách. Spoločnosť podľa tohto vyjadrenia nemala povolenie pôsobiť ako banka, z čoho vyplýva, že nemohla prijímať finančné vklady. NBS upozorňovala orgány činné v trestnom konaní, že prijímanie vkladov a poskytovanie úverov je nezákonné. V liste sa doslova uvádzalo, že "subjekty niekoľko rokov uskutočňujú prijímanie vkladov zneužívaním ustanovenia paragrafu 673 Obchodného zákonníka o zmluve o tichom spoločenstve."

Vedelo sa teda o tom, že vykonávajú nezákonnú činnosť?

"Orgány činné v trestnom konaní, vrátane prokuratúry, spočiatku nepovažovali takúto činnosť za protizákonnú s poukazom na jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Vývoj však ukázal, že predsa táto činnosť bola protizákonná, preto sa postup a rozhodnutia týchto orgánov prehodnotil a zaujalo sa stanovisko, že v daných prípadoch ide o trestnú činnosť. Nervozita najvyšších štátnych úradníkov v tomto smere je preto zrejmá. Je to síce otrepaná fráza, že do štátnej pokladnice prúdili nemalé dane z príjmov, no štát musí raz povedať či to bolo legálne, alebo nie. Treba uviesť, že povolené to síce bolo za Mečiarovej vlády, ale dlho to fungovalo aj za vlády súčasnej garnitúry."

Prečo podľa vás vznikli spoločnosti na východe?

"Vyžiadalo by si to hlbšiu analýzu. Iniciátori a zakladatelia nebankových inštitúcií oslovovali svojich známych, aby vložili peniaze do jeho projektu, klientela sa rozrástla, neskôr ľudia boli ochotní dať väčšie sumy na zákade zmluvy o tichom spoločenstve... Domnievam sa však, že to nebola vec jednej osoby, veď logá BMG, či Horizontu alebo AGW boli v posledných fázach denne v televízii, na šekoch inkasa, či na cestovných tiketoch tatranskej železnice. Keď sa ukázalo, že tam je zaplatený Jozef M., ktorý bol teraz prepustený z väzby na slobodu, bolo evidentné, že celý kolos mohol byť riadený zo západnej časti Slovenska. Čo sa týka ostatných spoločností, know - how iba skopírovali."

Košice v nedávnej minulosti vnímalo ostatné Slovensko ako baštu organizovaného zločinu, ako je to dnes?

"Organizovaný zločin na území Košíc v súčasnosti nevyvíja nejaké zvláštne aktivity, určite tu existujú nejaké zostatky rozložených skupín, neevidujeme tu však nejakých nových bossov, možno sa na nich niekto hrá. Ani prepustení exponovaní členovia kriminálneho prostredia nevyvíjajú činnosť, o ktorej by sme vedeli, dokonca by som povedal, že im mladší výbušní kolegovia znepríjemňujú život, dokazuje to aj útok na vozidlo družky jedného z týchto mužov."

Vo svojej funkcii ste prakticky dosiahli všetko, máte ešte nejaké méty.

"Myslím si, že je ešte čas na zmenu, nevylučujem teda že sa ešte ocitnem v úplne inej rovine, špekulovať však zatiaľ nebudem, hovorím iba, že sa v tomto veku sa dá hocičo dosiahnúť aj v inej sfére..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári