čas už od utorka. Z vody vytiahli takmer poldruhametrového sumca. Vážil okolo štyridsiatich kíl a z vody sa mu veru ani trochu nechcelo.
"Viac ako hodinu sme bojovali, kto z koho. Vláčil ma v člne po jazere sem a tam, dohrýzol mi prsty, keď som ho ťahal von, ale napokon bol môj," povedal nám šťastný Jozef Seman, ktorého čakalo milé prekvapenie na udici po príchode z nočnej zmeny.
"Okolo štvrtej som sa vrátil z nočnej a pozerám, udica je vo vode. Bolo mi jasné, že na háčiku nebude ledajaký kúsok. Sadol som do člna a poďho ťahať udicu z vody. Také jednoduché to ale nebolo," smeje sa 38-ročný muž. "Nie je to žiadna malina byť sám v loďke na jazere a vidieť pod sebou takú veľkú rybu. Je to akoby pod vami plával delfín... A zo všetkých síl s vami bojuje, vytiahnuť ho z vody je poriadna námaha. On sa metá o dušu a vy máte k dispozícii iba jeden podberák, do ktorého ho chcete dostať..." popisuje nám J. Seman v sobotu popoludní krušné chvíle z rána.
Ako dodáva, kolegovia rybári už boli v pozore, sledovali čo sa deje. Muž a ryba si ešte trochu merali vzájomne sily, ale sumec to mal márne. Na pekáči však asi neskončil. "Držíme sa zásady ´chyť a pusť´. Samozrejme, že si občas pripravíme nejaké rybacie špeciality, ale lovíme skôr pre potešenie ako kvôli hrncu. Takýto krásny kúsok by bola škoda zniesť zo sveta, pustíme ho večer späť do vody. Najprv sa z neho ale vytešíme, pofotíme sa a nahráme ho na kameru, až potom dostane slobodu," konštatoval Jozef Seman.
Kapitálny úlovok si bol medzičasom pozrieť každý z kolegov. Aj keď sa o rybároch hovorí, že sú tichí blázni, oni sa považujú za pomerne družnú komunitu a navzájom si vraj doprajú. "Sledujeme z brehu, čo kto ulovil, skoro každý tu má ďalekohľad. Keď sa niekomu podarí pekný úlovok, máme radosť všetci. Vidíme, že je vo vode život a máme o to väčšiu chuť chytať. Na tohto sumca sme napríklad striehli štyri roky. Vedeli sme taký statný dravec musí v jazere byť, lebo občas zmizol pod hladinou nejaký pes alebo labuť a na to by si menšia ryba netrúfla," poznemenáva rybár, ktorému so sobotňajším úlovkom pomohol kamarátov 15-ročný syn. Jaroslav Haďari, ktorý ešte len začína rybárčiť, zaniesol včasne ráno návnadu na miesto, kde si chlapi mysleli, že by mohli čosi chytiť. Podarilo sa. Ako, to už Jozef Seman neprezradil.
"Samozrejme, že to chce špeciálnu návnadu, ale akú, to veru nepoviem," prehodil muž, ktorý spolu s kamarátmi úlovok aj riadne oslávil - nemožno sa čudovať, že pivo tieklo na štrkovisku prúdom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
