42-ročný Milan Š. Predchádzalo mu odsúdenie obžalovaného z ohrozovania mravnej výchovy maloletých detí na 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov. Milan Š. sa proti verdiktu odvolal, Krajský súd v Košiciach ho zrušil a vrátil "okresu".
Odvolací senát na základe vykonaných dôkazov nenadobudol presvedčenie, že jednorázový obscénny telefonický rozhovor obžalovaného s 13-ročnou dievčinou mohol u nej vyvolať sklony konať v rozpore so zásadami morálky a osvojiť si škodlivé návyky, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k jej mravnému úpadku. Keďže sudca, ktorý kauzu pojednával medzičasom zomrel, došlo k zmene senátu a tohtoročné dokazovanie pred súdom muselo začať odznova.
Pre pripomenutie uvedieme, že podľa obžaloby Milan Š. telefonoval do bytu rodiny R. 20. marca 2000 o 14. hod. z automatu pred hotelom Slovan na Hlavnej ulici v Košiciach. Predstavil sa ako doktor Demko a rozprával sa s 11-ročnou Dominikou a jej o dva roky staršou sestrou Ivanou. Posledne menovanej prikázal, aby lepiacou páskou priviazala k stoličke Dominiku. Potom nasledoval príkaz, aby sa vyzliekla a rukou si ohmatávala intímne miesta... Nakoniec chcel, aby priviazanej sestre pichala ihlou pod nechty… Na zásah polície obžalovaný hovor o 14.30 hod. ukončil.
"Moja staršia dcéra Ivana mi volala do práce, že mali čudný telefonát. Bola nervózna a mladšiu dcéru som počula kričať, aby som rýchlo prišla domov," uviedla pred súdom matka dievčat. Keďže psychológovia výsluch jej dcér pred súdom nedoporučili, predstúpila pred samosudcu len ona s manželom...Z čítania výpovedí detí vyplynulo nasledovné: "Povedal mi, že je doktor Demko a že robí nejaký výskum. Pýtal sa ma, či som už bola na gynekologickej prehliadke, aj ako som oblečená. Chcel tiež vedieť, či máme doma lepiacu pásku a aká je široká. Požiadal ma, aby som ju odmerala. Položila som slúchadlo a išla som to urobiť. Oznámila som mu, že páska meria päť centimetrov. Povedal, že to by mohlo stačiť," opísala v prípravnom konaní rozhovor s "výskumníkom" 13-ročná Ivana...
Obžalovaný Milan Š. sa však od uvedeného telefonátu, pri ktorom ho policajti "načapali" v telefónnej búdke, dištancoval. "Necítim sa vinný. Je pravda, že som vtedy telefonoval, ale nerozprával som s nijakým dievčaťom, ani som mu nerobil žiadne nemravné návrhy." Tvrdil, že sa pokúšal spojiť s bratom, manželkou, známymi, ale nepodarilo sa mu to. Trval na tom, že žiadnym deťom nevolal, že ide len o nedorozumenie. Obžalovaný, u ktorého znalci nezistili sexuálnu úchylku, je podľa charakteristík z miesta bydliska, ale najmä z vyjadrení manželky a príbuzných, čestný, citlivý človek tichej povahy. Nikto z nich neverí, že sa dopustil skutku, z akého bol obžalovaný.
"Stál v jednej z telefónnych búdok a telefonoval z kartového automatu. Prešiel som na Alžbetinu ulicu a keď som sa vracal späť, všimol som si, že ešte vždy telefonuje. Podozrieval som ho, či nepoužil falošnú telefónnu kartu, lebo v tom čase sa to veľmi rozmáhalo. Postavil som sa do vedľajšej telefónnej búdky a chvíľu som ho pozoroval. Nepočul som súvislý rozhovor, len to, že niekomu niečo prikazuje, pričom padlo aj slovo "zalepiť". Vtedy ma napadlo, že to môže byť človek, ktorý telefonicky obťažuje deti...," uviedol policajt.
Jeho dvaja kolegovia potvrdili, že ich v to popoludnie požiadal o spoluprácu. "Keď som otvoril dvere na telefónnej búdke, muž, ktorý tam bol, sa začal rozčuľovať. Vytrhol telefónnu kartu z automatu a zložil. Po chvíli sa upokojil a bol ochotný spolupracovať. Pri kontrole dokladov sme zistili, že ide o obžalovaného," vypovedali muži zákona. O deň neskôr si polícia vyžiadala od Slovenských telekomunikácií výpis hovorov z búdky, v ktorej podozrivý telefonoval. Podľa času a čísla telefónnej stanice následne zistili, že v inkriminovaný deň telefonoval do bytu rodiny R. dvakrát. Sestry, s ktorými rozprával, si zapísali číslo, ktoré im on sám nadiktoval. Nešlo o súkromnú linku, ale o automat, z ktorého volal. Hovor, pri ktorom vydával dievčatám nemravné príkazy, trval 24 minút.
Matka dievčat pred súdom vypovedala, že uvedený telefonát narušil psychiku dievčat. A to do takej miery, že asi mesiac musela chodiť z práce už o 12. hod., aby keď prídu dcéry zo školy, bola doma. Ďalej uviedla, že jej dcéry mali obavu, že sa to bude opakovať. "Mladšiu som musela uspávať, báli sa chodiť samy...," dodala matka.
Podľa záverov znalca z odboru psychológie výpovede maloletých dievčat sú vierohodné. Prežitá udalosť síce zanechá u Ivany stopy, ale len vo forme spomienok. Čo je však oveľa dôležitejšie, neodzrkadlí sa na jej duševnom vývine, či psychosexuálnom založení. Znalec zdôraznil, že obidve sestry prechádzajú vývojovými zmenami štruktúry osobnosti, ktoré umožnia vyrovnanie sa s inkriminovaným zážitkom.
Na základe vykonaného dokazovania samosudca dospel k záveru, že skutok spáchal Milan S., ale jeho konanie, podľa právnej kvalifikácie platnej v marci 2000, nebolo trestným činom, preto obžalovaného súd oslobodil. Telefonát nezapríčinil zvýšený záujem dievčat o sex, či sadistické sklony a neprejavil sa ani zhoršením ich správania a prospechu v škole. Nedošlo k dlhodobejšiemu poklesu ich mravných síl, takže neboli naplnené znaky trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. To bol dôvod, pre ktorý súd Milana Š. oslobodil. Skôr ako sa tak stalo, prokurátor ustúpil od obvinenia. V súčasnosti je už ale situácia iná. Páchateľ podobného činu, by už nevyviazol bez potrestania. Medzeru v Trestnom zákone vyplnil novelizovaný paragraf, 242, ods. 1, ktorým je sexuálne zneužívanie so sadzbou 1 8 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
