zadlženosť Košíc prostredníctvom environmentálneho programu v Košických lesoch bol uverejnený v denníku KORZÁR 4. júna. Keďže ústrednou témou komentátora je moja osoba, preto si dovoľujem informovať čitateľov Korzára o Environmentálnom programe v Košických lesoch, aby si Košičania mohli utvoriť vlastný názor o možnostiach ako riešiť vážnu finančnú situáciu bez predaja Košických lesov.
Je potrebné pripomenúť, že finančná kríza Košíc je výsledkom nie len Schusterového hospodárenia, ale aj bánk, ktoré tlačia mesto do ďalších nevýhodných operácii pri vracaní dlhov, ktoré ich predtým bezhlavo dávali mestu. Pán Schutz sa oháňa syndikovaným úverom konzorcia bánk, že je nevyhnutné znížiť dlhovú zaťaženosť mesta na 1,2 mld. Sk zo súčastných 1,8 mld. Sk. Ja sa pýtam, prečo je v hre táto začarovaná hranica? Taktiež sa pýtam, prečo banky trvajú na jednorázovom znížení dlhu a prečo nemajú záujem na dlhodobom splácaní dlhu. Taktiež sa pýtam prečo práve lesy sú v hre, keď v Košiciach je množstvo iných riešení ako získať finančné prostriedky pre mesto: Možnosti sú v zefektívnení riadenia samosprávy mesta, cez reštrukturalizáciu mestských podnikov až po transformáciu štátnych podnikov fungujúcich na úrovni mesta (tepelné hospodárstvo, voda) v rámci reformy verejnej správy. Podotýkam, že pri všetkých týchto strategických rozhodnutiach je nutné pohnúť mozgom v prospech verejného blaha a nie je možné uliať balík peňazí.
Jediný prípad, s ktorým sa zvláštne narába v obchodovaní sú Košické lesy a ich speňaženie. Je zaujímavé, že pána Schutza zaťažuje práve tento prípad najviac. Nebaví ho komentovať a kritizovať stav myslenia pri hľadaní riešení na zlikvidovanie dlhov mesta, ale zvláštnym spôsobom kritizuje práve Environmentálnu alternatívu, ktorá by mohla mestu priniesť finančné zdroje na zaplatenie dlhov bez predávania lesov. Z toho, akým spôsobom kritizuje, vyplýva, že pán Schutz je pravdepodobne zainteresovaný na predaji Košických lesoch. Nechce sa mi veriť o naivite, že navrhovaný Environmentálny program je uletený nápad. Za rétorikou, ktorú používa pán Schutz sa skrýva pravdepodobne záujem o lacný výpredaj Košických lesov, pretože keby to úprimne myslel s Košicami, tak "uletený environmentálny program" by mohol zvýšiť atraktívnosť predaja Košických lesov, aby sa predali aspoň za dôstojnú cenu.
Preto chcem čitateľom denníka KORZÁR ponúknuť základný rámec Environmentálneho programu pre Košické lesy a taktiež pozývam KORZÁR do spolupráce, aby vytvoril priestor pre diskusiu o ekonomických sociálnych, kultúrnych dimenziách východoslovenskej metropoly na prípade Košických lesoch. Domnievam sa, že Košičania si zaslúžia otvorene a transparentne diskutovať o hodnotách, ktoré z nás robia tolerantných, solidárnych, kultúrnych a sebavedmomývch občanov v budúcej zjednotenej EÚ.
Ambíciou Environmentálneho programu pre Košické lesy je, aby Košické lesy neslúžili iba ako zdroj dreva, ale aby Košické lesy nadviazali na históriu a boli pre Košice i Košičanov zdrojom energie, vody, pracovných príležitostí, ochrany biodiverzity, priestorom pre oddych, priestorom pre praktickú environmentálnu výchovu, priestorom pre stabilizáciu životného prostredia i priestorom pre udržateľný rozvoj celej Košickej aglomerácie. Košické lesy s priľahlými územiami je možné chápať ako priestor, ktorý môže slúžiť pre presadzovanie inovatívnych rozvojových programov, ktoré budú realizované na princípoch trvalej udržateľnosti a zároveň vyriešia problémy, ktoré Košice majú. Toto je jeden zo základných predpokladov, aby bolo možné vyriešiť finančné problémy Košíc v prospech Košíc i Košičanov. Environmentálny program pre Košické lesy má ambíciu okrem získavania drevnej suroviny získavať energiu, vodu i ponúkať atraktívne bývanie pre Košičanov.
Energia z Košických lesov
Vzhľadom na súčasnú situáciu možno povedať, že problematika využívania obnovitel'ných zdrojov energie, medzi ktoré patrí biomasa na Slovensku k najvýznamnejším, je problematika nová, aj keď v histórii hlavný energetický zdroj na Slovensku bolo práve drevo. Štáty s porovnateľnými podmienkami - reálnymi zásobami biomasy kryjú týmto zdrojom energie nasledovné podiely: Rakúsko 19 %, Švédsko 11 %, Fínsko 11 %, Dánsko 6 %,Švajčiarsko 4 %. Vo vyspelých európskych štátoch, USA a Kanade sa realizujú štátne programy zamerané na výskum energetického využitia biomasy, rozširovanie a stabilizáciu obnoviteľných zdrojov cez regionálne energetické koncepcie. EÚ tiež výrazne presadzuje podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie. Košiciam s unikátnou rozlohou lesov dáva nebývalý priestor využívania drevnej odpadovej suroviny z lesa ako energetický zdroj. Podľa predbežných odhadov je možné ročne využívať minimálne 30.000 ton drevného odpadu z Košických lesoch.
Ďalšou veľkou výzvou je vytvorenie komplexného integrovaného systému pestovania dreva, jeho spracovanie do finálnych produktov i adekvátny marketing. To si však vyžaduje inú kvalitu kompetentných orgánov, aby to dokázali zvládnuť. Bohužiaľ zatiaľ na úrovni riadenia Košickej samosprávy nie je dostatočný ťah na integrované systémy riadenia. Preto je aj výzvou pre nás všetkých, ak chceme dôstojne prežiť svoj život, potrebujeme vniesť ducha tvorivosti, inovatívnosti, aktívnosti, posilňovania sebavedomia u členov komunity a nie strašiť ľudí za aktívny prístup pri hľadaní riešení ekonomického, sociálneho, kultúrneho i environmentálneho prostredia mesta Košíc. Bohužiaľ pánovi Schgutzovi sa výsostne darí vnášať nenávisť a zastrašovanie. Má však jednu veľkú smolu. Zastrašiť môže iba tých u ktorých je naštrbené sebavedomie. Mrzí ma však, že jeho štýl kritiky ubližuje tým ľuďom, ktorí chcú niečo pozitívne urobiť, ale ešte nenabrali sebadôveru. Takéto dehonestujúce výpady určite uberú odvahu tým, ktorí by radi pomohli Košiciam riešiť problémy, ale v tejto chvíli nemajú odvahu. Momentálne pravidlá hry na úrovni riadenia samosprávy sú postavené na princípe nastrčenej ruky. Preto je výzvou nie len pre vedenie mesta i poslancov, ale aj všetkých vplyvných ľudí v Košiciach pestovať tvorivosť, aktívny prístup k riešeniu verejnoprospešných potrieb, aby sme sa nehanbili zo to čo robíme.
Voda z Košických lesov
Mesto Košice vybudovalo jedinečný Črmeľský vodovod na začiatku 20. storočia o kapacite 38 l/s. Štát po 2. svetovej vojne ho zoštátnil a doteraz ho mestu nevrátil. Unikátny vodovod, s minimálnymi prevádzkovými nákladami spravuje VVaK. Ročne Črmeľský vodovod dopraví do Košíc viac ako 1 mil. kubických metrov najkvalitnejších vodných zdrojov, ktoré do Košíc tečú. Zisky z tohto unikátneho vodného zdroja idú do štátneho podniku VVaK. Navrhujeme, aby štát vrátil Črmeľský vodovod mestu Košice a mesto založilo Košickú vodárenskú spoločnosť (KVS) so 100% účasťou mesta. Táto spoločnosť bude zisková, pretože poplatky za distribúciu vody odpovedajúceho množstva vody už teraz presahujú 20 mil. Sk ročne. Navrhujeme pripraviť projekt rozšírenia vodných zdrojov v Košických lesoch až na 500 l/s (15 mil. kubických metrov ročne) prostredníctvom zvyšovania výdatnosti prameňov plošným zadržiavaním dažďových vôd v lesných ekosystémoch s finančnou podporou štrukturálnych fondov EÚ v rozsahu cca 1 mld. Sk. Mesto týmto projektom získa jedinečnú príležitosť speňažovania lesného majetku prostredníctvom vody bez toho, aby vkladalo do tohto projektu vlastné finančné prostriedky. Projekt vytvorí viac ako 600 pracovných príležitostí, podporí ďalšie doplnkové funkcie (chov rýb, rekreácia, podpora biodiverzity, protipovodňová ochrana, zmierňovanie negatívnych dôsledkov klimatických zmien v Košickom regióne). Výnosy z predaja vody budú dosahovať cca 375 mil. Sk ročne. Týmto projektom môže Košická vodárenská spoločnosť ponúknuť Košičanom kvalitnejšiu a lacnejšiu vodu, ako bude ponúkať VVaK, pretože táto spoločnosť vzhľadom na veľké distribučné vzdialenosti bude mať vysoké prevádzkové náklady, čo sa prejaví v cene vody. Predpoklad je, že čistý zisk vodárenskej spoločnosti bude dosahovať cca 100 mil. Sk ročne. Takáto stratégia vytvorí priestor pre ďalšie rozvojové programy v okolí Košíc. Napríklad Vodárenská nádrž Bukovec bude môcť slúžiť perspektívne ako prímestská rekreačná zóna, vodné zdroje zo Stariny bude možné presmerovať na dolný Zemplín, kde je permanentný problém s kvalitou vodných zdrojov na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Tento projekt nie je reálny v prípade predaja Košických lesov, pretože intenzívna ťažba dreva v lesoch znemožní získavanie vodných zdrojov o čo sa bude snažiť nový vlastník. Preto je výzvou pre mešťanostov Košíc, či doterajších 13 mil. Sk výnosov s ťažby dreva v Košických lesoch je adekvátne oproti 100 mil. čistého zisku z predaja vody z Košických lesoch. Toto riešenie ponúka taktiež východiská v štátnom záujme rozvojových programov na Východnom Slovensku. Tento program zaujímavý je taktiež zaujímavý pre štát ako súčasť vodohospodárskych rozvojových programov (získavanie vodných zdrojov, protipovodňová ochrana). Preto je vhodné, aby štát v strategických záležitostiach vstúpil do podpory tohto programu. Predpokladáme, že štát prejaví záujem o spolufinancovanie resp. zvýhodní podmienky pre Košice, aby Košice nemuseli predávať les. Pre štát je tento projekt zaujímavý aj z dôvodu nízkej nákladnosti.
Ekobývanie v okrajových častiach Košických lesoch
Mesto Košice podľa doterajších hraníc intravilánu mesta neumožňuje ďalší perspektívny rozvoj a rozširovanie mesta z pohľadu rodinného bývania, čo najviac spojeného s prírodou, mimo bezprostredného dosahu a dotyku s mestom. Z pohľadu ponúk mesta, vytvárania výhodných lokalít pre obyvateľov Košíc i blízkeho okolia nie je žiadna iná alternatíva okrem sociálneho bývania. Košice za posledných 10 rokov neprišlo s riešením v prospech záujemcov o bývanie v rodinných domov osadených do prírody. Jedným z možných riešení je vytváranie podmienok pre ekobývanie v okrajových častiach Košických lesoch predovšetkým pre mladých ľudí v tých lokalitách, kde je prístupová cesta a energetický zdroj. Štandartné bývanie je možné zabezpečiť aj prostredníctvom využívania lokálnych prírodných zdrojov (teplo, voda). Doterajšie štandarty bývania v zmysle legislatívnych noriem na Slovensku pozostávajú z komplexnej infraštruktúry (cesta, elektrika, plyn, teplo, voda, kanál) napojené na centrálne infraštruktúrne siete. Stavebných pozemkov s komplexnou infraštruktúrou v lukratívnych lokalitách Košíc je nedostatok a navyše ich trhová cena presahuje 2.500 Sk za 1m2. To znamená, že ak mladý Košičan chce ostať v Košiciach musel by za 10 árový pozemok zaplatiť 2,5 mil. Sk. Na výstavbu domčeka potrebuje ďalších 2 mil. Sk. Ak nemá mladý človek bohatých rodičov, tak celý život môže iba snívať o štandartnom bývaní. Riešenie je vo vytvorení podmienok pre rozvoj ekobývania v okrajových častiach Košických lesoch pre bývanie mladých ľudí s predajom pozemkov bez komplexnej infraštruktúry (plyn, teplo, voda, kanál) v tých lokalitách, kde je prístupová cesta a elektrický prívod, za podmienok využívania lokálnych alternatívnych zdrojov energie (solárna energia, biomasa), lokálne vodné zdroje (pramene, podzemné vody), odkanalizovanie odpadových vôd prostredníctvom alternatívnych biotechnológií. Ponuka takýchto pozemkov na trhu za presne stanovených podmienok v cene 200 300 Sk za m2 by umožnilo rozvoj kultúry bývania na prijateľnejšej úrovni, ako to bolo doteraz. Cena 10 árového pozemku by dosahovala 200-300 tisíc Sk a výstavba domčeka za 2 mil. Sk.
To dáva jedinečnú šancu, aby Košice získali finančné zdroje pre splatenie dlhov bez predaja rozsiahlych lesných ekosystémov a umožnilo sa mladým rodinám uchádzať o dôstojné bývanie. Preto je na zváženie, či predať viac ako 3.800 ha lesov na Opátke za 350 mil. Sk (9 Sk/m2) zahraničnému investorovi, alebo či ponúknuť Košičanom stavebné pozemky na ekobývanie. Predajom 200 hektárov Košičanom na ekobývanie by mesto získalo 400 mil. Sk. Podľa pána Schutza je to ufológia. Hlavný architekt mesta má však pripravené iné pozemky na bývanie. Ja sa pýtam, kto je vlastníkom týchto pozemkov a čie záujmy obhajuje hlavný architekt, ktorý bol tiež hlavným architektom v časoch, keď mesto bralo bezbrehé pôžičky na najdrahšiu ulicu možno v celej Európe. Taktiež sa pýtam, čie záujmy obhajuje pán Schutz, ktorý stráca realitu pri komentovaní možných riešení vážnych finančných problémov mesta. To sú otázky o ktorých je potrebné otvorene diskutovať a hľadať riešenia.
Michal Kravčík, predseda Komisie výstavby a životného prostredia pri MZ Košice
V Košiciach 9. júna 2003
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
